Rybárska Televízia 16/2021: Plávaná na rieke

Vítam vás v RTV. Dnes sa budeme venovať lovu na plávanú s Martinom Lipkom a
zvolili sme si taký špecifický spôsob. Lov na plávanú, ale tak, že nástraha sa
posúva po dne. Neviem, ako sa to presne hovorí, oprav ma.

Áno, je to lov na plávanú a vlastne chytáme ryby zo dna. Chytáme tzv. bologneskou
metódou, túto metódu vlastne vymysleli talianski pretekári a rybári okolo mesta
Bologne, kde sú pomaly tečúce, široké rieky. Takže niečo si o tom dnes povieme a
ukážeme.  

Čo je základom tejto techniky a aké sú jej výhody?

V podstate potrebujeme prút o dĺžke 5,6,7,8 metrov. Dlhé a ľahké prúty, malý
naviják, plavák. 

A čo je výhodou tohto spôsobu lovu?

Vieme preloviť dosť veľký úsek rieky, takisto vieme loviť vo väčších
vzdialenostiach, pokiaľ by sme lovili na bič, tam sme vlastne limitovaní dĺžkou
toho biču. Tuná nie sme limitovaní ničím. Kam dokážeme ten plavák dohodiť, tam ho
dokážeme viesť. To je jediný limit, ktorý tu je. 

Zaujala ma tvoja montáž, priznám sa, že to vidím prvýkrát. Ja som v plávanej ešte
veľa nevidel. V krátkosti si povedzme, lebo vidím tu karabínku, malý brok a veľké
olovo so závažím a potom až plavák.

Vlastne veľmi jednoduchá montáž,  použitý je tu 10gramový plavák s hlavným
olovom, to je vlastne tortilka 9gramová dovážená drobnými brokmi a jeden vodiaci
brok, ktorý je umiestnený tesne nad dnom alebo na dne, ktorý sa šúcha po dne. A
celý náväzec vlastne ja vediem po dne. 

-----

Teraz si vymeriame hĺbku vody, nakoľko tuto to poznám alebo teda viem, tak hĺbka
vody je tu približne 4 metre, takže nastavím si plavák na hĺbku 4m, zvolíme si
vzdialenosť, v ktorej budeme chytať. 

Nie je tu veľmi potrebné ďaleko chytať, nejakých 15-18 metrov. Vidíme, že plavák
zatiaľ voľne pláva.... plavák sa už zadiera o dno.

Ak tomu dobre rozumiem, tak olovo to hlavné, tá záťaž, nesmie sa dotknúť dna.
Ponára plavák.

Presne tak. Olovo musí plávať voľne, kontakt s dnom nám zabezpečuje malý bročik,
ten vodiaci, ktorý zabezpečuje, aby tá nástraha sa jemne dotýkala dna. Aby sme
dokázali preloviť oblasť toho dna. Nahodím to do zvolenej vzdialenosti, nechám to
preplávať... Už je tá hĺbka veľká... Vlastne zadiera sa nám ten systém o to dno.
Teraz plávame tak, že systém máme nastavený tak, že nám to ide tesne po dne. Je
tu tak zhruba 4 metre vody.  

Čo treba spraviť ako druhé - kŕmenie? 

Zvolíme si tú vzdialenosť. Ešte teda použijeme marker, vlastne vzdialenosť, ktorú
máme, si naznačíme na silóne a vieme, v akej vzdialenosti. Používame žltú farbu,
lebo je dobre vidieť aj na bielom, aj na tmavom silóne. Značku máme naznačenú,
vzdialenosť máme nameranú, hĺbku máme nameranú. Čiže vieme, kde budeme chytať.
Teraz si povieme niečo o kŕmení. Samozrejme, kŕmenie mám pripravené už z domu.
Aby sme sa tu nezdržovali, takže je to kŕmenie v podstate také všeobecné, na
tieto ryby, ktoré sa tu dajú chytať. Predpokladám, že by sme tu mohli uloviť
nejaké pleskáče, nosále, môže sa tu objaviť kaprík, plotica... V podstate všetky
druhy rýb, ktoré sa v rieke vyskytujú. Takže je to krmivo riečne, river. Je v tom
prídavok hliny, je tam takmer 50% ťažkej riečnej hliny, ktorá zabezpečí to, že to
krmivo nám spadne na dno a ostane na tom dne a tá voda nám ho rýchlo neodplaví.
Kde je málo rýb, treba veľmi striedmo kŕmiť, veľmi presne kŕmiť a teda snažiť sa
tam dostať nejaký ten živý materiál: kostné červy, hnojáky, príp. patentku alebo
teda kukly. Netreba to s tým kŕmením preháňať. Má to skôr opačný účinok, tú rybu
to nepriláka, ale naopak odradí a my nechytíme nič. Pripravíme si kŕmne gule, ako
vidíš, môžeš si aj skúsiť, to kŕmenie je ťažké, hutné. Úplne bez problémov nám
dopadne do tej 4-metrovej hĺbky a zostane na mieste.

Účelom týchto gúľ je, aby sa nerozpadávali rýchlo, ostávajú na mieste. Teraz taká
otázka, je tu prúdivá voda. Samozrejme, že hodíš gulu a gula klesá a zároveň ju
odnáša prúd. 

Tá guľa je tak ťažká, že padne takmer kolmo pod to miesto kŕmenia. Maximálne
možno nejaký meter. Na to slúži aj tá hlina. Príp. keby bola veľmi prúdna voda,
tak používame ešte kamienky, aby bolo to kŕmenie ešte ťažšie. Prípadne ho zlepíme
lepidlom. Toto je teda jedna veľká chyba niektorých rybárov, lebo kúpia si
niekedy kvalitné krmivo, možno aj drahé a samozrejme, tým spracovaním krmiva ho
znehodnotia. Alebo nahádžu ho do vody tak, že vlastne im ho odnesie prúd a potom
si myslia, že krmivo je zlé. Je zlé len spracovaním.

Montáž budem teraz nahadzovať tesne nad to zakŕmené miesto, aby mi vlastne
prišiel ten systém s tou nástrahou na to miesto a budem splavovať po tej stope
toho kŕmenia. Tam budem hľadať tie ryby. Ako prvé použijeme kostné červy, dáme
dva červené, dva biele. 

Musí byť ten plavák 10gramový, čo keby sme dali 4 alebo 5gramový?

Môžeme použiť aj väčšie aj menšie plaváky. Záleží to od toho, na akej vode
chytáme. Je dôležitá aj hĺbka vody a rýchlosť prúdenia, čím väčšia hĺbky vody,
tým použijeme väčší plavák s väčšou nosnosťou, aby som vedel tú nástrahu dostať
dostatočne rýchlo ku dnu a aby som vedel ten plavák viesť. Lebo keď si dám malý
plavák, tak tú nástrahu nedokážem pri dne udržať a nedokážem chytať rybu pri dne.
Veľkosť plaváku treba teda prispôsobiť hĺbke a prúdeniu vody. 

Plavák má okolo 20cm. Tebe trčí asi centimeter.

Áno, toto je takisto dôležitá vec. Veľkú chybu robia rybári, že si plavák
nedostatočne vyvážia a tak nevidia zábery od rýb. Je dôležité, aby trčala iba tá
signalizačná anténka von, kde vidíme každý mininálny pohyb, záber od tej ryby.

Dá sa nejako selektovať ryba? Ja teraz potrebujem plotice alebo nosále... Ako je
to?

Ryba sa dá selektovať. Väčšie ryby uprednostňujú nástrahy, ako sú dendrobeny,
kukurica. Treba to skúšať. Ja tuná začínam s kostnými červami, lebo je tu veľa
rôznej ryby, nosále, pleskáče, plotice, skúšam sa dostať po tú väčšiu rybu. Tá
väčšia ryba nabieha na to kŕmenie po hodine, po hodine a pol, niekedy aj po
dvoch. Skúsime zmeniť nástrahu, použijeme dendrobenu. Prepichnemu ju a natiahneme
ju takto na háčik. Necháme ju takto trčať. Vyzerá to úplne prirodzene pre tú
rybu. Prirodzene plávajúci červ vo vode.  
 
Na začiatku sme nahádzali zhruba tri kilá krmiva, ktoré boli vyformované do gúl,
no ale vidím, že ty tu máš misku a také menšie gule, takže na čo.  

Nakoľko tá voda prúdi, čiže časť toho krmiva nám tá voda odnesie, je tu relatívne
veľké množstvo rýb, takže tie ryby čo to aj zožerú. Vidíme to na tom, keď nám tá
intenzita záber ubúdať, že je treba opätovne zakŕmiť. Stačí raz za desať alebo
raz za päť minút prihodiť, každý druhý, tretí hod, kedy tie ryby intenzívne
brali. 

Martin, čas, ktorý sme mali vyhradený na túto reláciu vypršal.  Čo je teda
najdôležitejšie, na čo netreba zabudnúť a čo je vodítkom k úspechu.
  
Musíme si vybrať správne lovné miesto, ak si vyberieme zlé miesto aj pri tom
najlepšom kŕmení a všetkej príprave je veľmi problematické niečo chytiť. Správne
vybavenie, treba si zvoliť správny prút, správnu montáž, správne kŕmenie.

Pristavme sa pri tom kŕmení... Hlina predsa nie je kŕmenie... 

Hlina je veľmi dôležitou súčasťou kŕmenia, nakoľko plní v kŕmení viaceré funkcie.
Vytvára vo vode prirodzený kal, mrak, kde tá ryba má inštiktívnu potrebu tam
hľadať potravu. Ďalšou úlohou tej hliny je, že nám dostatočne zaťaží to kŕmenie a
dostatočne dlhú dobu nám krmivo udrží na tom lovnom mieste, aby sme tam tú rybu
mohli prilákať a loviť ju. Toto sú veci, ktoré naši rybári veľmi málo používajú a
veľmi málo o tom vedia, myslím si, že to je dosť na ich škodu. Vidíš, tie ryby sa
krásne uložia na to kŕmne miesto, takmer na nahodenie máme rybu.

Takto nejako vyzerá rybolov s Martinom Lipkom spôsobom plávaná, ryba za rybou.
Dúfam, že sme potešili všetkých sumčiarov a všetkých tých, ktorí sa chystajú na
jesenné výpravy. Ryby budú pažravé, treba to využiť.