Ku ekologickej katastrofe na rieke Hron došlo v posledný júlový pondelok. Nadránom sa okolím Budče prehnala silná búrka. Padajúci strom poškodil v budčianskej bioplynke vak s uskladneným digestátom. Vak sa roztrhol, digestát sa dostal do rieky Hron, kde spôsobil masový úhyn rýb.
Takto začala apokalypsa na rieke Hron... My sme sa stretli s ichtyológom SRZ a hospodárom MO SRZ Žiar nad Hronom, Richardom Štenclom, aby sme sa dozvedeli viac o priebehu a následkoch katastrofy. Rovnako nás však zaujíma plán obnovy života v rieke Hron. Sledujte nás.
Vitajte v Rybárskej TV, nachádzam sa v Žiari nad Hronom, konkrétne v Rybárskom dome, vedľa
mňa sedí Richard Štencl, ktorý je hospodárom rybárskej organizácie a zároveň ichtyológom
SRZ pre stredoslovenskú oblasť. Dôvod prečo sme tu je úplne jednoduchý: všetci poznáte
rieku Hron, viete, že je plná rýb a napriek tomu, že bola poznačená výstavbou malých
vodných elektrární, tak miestne organizácie, ktoré ju majú v úžívaní, sa o toto postarali a
vytvorili z nej rieku v podstate plnú rýb. A tákato rieka bola aj v Žiari nad Hronom,
hovorím, bola, pretože ju postihla katastrofa a práve o tomto sa budeme baviť s Rišom.
Rišo, povedz nám, ako vyzeral Hron predtým, ako sa toto stalo.
Tak na rieke Hron v okolí Žiaru nad Hronom sme mali také široké druhové spektrum rýb, od
nížinných druhov cez druhy lososovité. Ako na jednom z mála revírov na Slovensku naši
rybári mali možnosť uloviť na jednom revíri sumca aj hlavátku zároveň.
Viem, že je to tvoja srdcová záležitosť, máte tu úsek chyť a pusť, boli ste na to právom
hrdí. Až všetko zmenila jedna búrka, tak čo sa stalo?
Tak na bioplynovej stanici v Budči počas pondelňajšej raňajšej búrky spadol na vak s
digestátom, čo je teda produkt spracovania biomasy strom. Zlomila sa tam nejaká vŕba, vak
sa pretrhol a tento digestát, čo je vlastne silné hnojivo, vytiekol cez Bielsky potok do
rieky Hron. Pri Budči sa toto hnojivo začalo okamžite rozkladať. Tým, že rozkladné procesy
likvidujú kyslík vo vode, tak dochádzalo k bezprostrednému úhynu veľkého množstva rýb.
Ako reaguje rybársky hospodár, keď sa dozvie, že v rieke plávajú uhynuté ryby?
Tak v prvom rade som si bol situáciu osobne preveriť, aby sme zbytočne nealarmovali štátne
zložky. Bohužiaľ, sa teda potvrdilo, že sa jedná o rozsiahly úhyn, o veľkú ekologickú
katastrofu. Takže okamžite sme kontaktovali inšpekciu životného prostredia SR a políciu.
V akom rozsahu bol ten úhyn?
Tak situáciu sme spoločne s ďalšími rybárskymi organizáciami monitorovali dlhodobejšie. To,
čo vieme na 100% povrdiť je, že ryby uhynuli ešte pri Dolnej Štálni, čo je od toho miesta
úniku digestátu 31km.
Aké boli opatrenia od okamihu, ako sa na toto prišlo? Viem, že alebo počul som, zachytil
som, že sa vypustila priehrada Moťová, aby sa prietok zvýšil. Je to pravda?
Tak po zhodnotení situácie bol prvý môj telefonát na riaditeľstvo odštepného závodu
Slovenského vodohospodárskeho podniku v Banskej Bystrici, kde sme sa teda s vedením dohodli
na nahlbšení prietoku z Môťovej, kde nám teda dokázali aj cez Hriňovú, aj cez Môťovú
prietok hlavne nahlbšiť o 7,5 kubíka sekundového. Takže aj toto dosť pomohlo, aby teda
nejaké ryby ešte prežili.
A prežili?
Je to zaujímavé, ale napriek fakt veľkej ekologickej katastrofe, to bola naozaj veľká
neskutočná vlna, ktorá likvidovala všetky ryby v rieke, tak málo vidíme nejaký plôdik,
vidíme tak generačné ryby, mreny, podustvy, ale nevieme momentálne určiť, v akom množstve
sa im podarilo prežiť. Automaticky sme chceli riešiť aj nejaký ichtyologický prieskum
pomocou elektrického agregátu. Bohužiaľ, mali sme ďalšie dve búrky, voda je kalná, nemá
zmysel do nej ísť. Takže je to otázka potom na súdneho znalca, ten rozsah škody. Nejaké
ryby zostali, uvidíme neskoršie čomu a v akom množstve sa podarilo prežiť.
Aká je zhruba spôsobená škoda, akých rýb najviac... Určite to neviete vyčísliť, ale aspoň
taký nástrel, takže čo všetko uhynulo?
Tak iba na úseku Hron v tomto našom žiarskom sme vyzbierali a do kafilérie odovzdali takmer
5,5 tony rýb. Bolo to viac ako 11 000 kusov, jednoznačne najpočetnejšia bola podustva a
mrena. To sú druhy rýb, ktoré tu tvorili aj najväčšiu ichtyomasu. V Hrone sme zaznali úhyn
26 druhov rýb, proste uhynulo naozaj všetkodruhové spektrum tu vyskytujúcich sa rýb. Od
podustiev, mrien, jalcov, kaprov, zubáčov, obrovských šťúk, hlavátok, drobných druhov rýb,
ako boli hrúzy, plosky, slíže.... Úplne všetko...
Hlavné sú samozrejme hlavátky, ktoré ste tu cielene chovali. Viem, že sa tu monitorovali
dokonca v spolupráci so štátnou ochranou prírody, aký bol úhyn týchto druhov rýb?
Hlavátok sa nám podarilo vyzbierať 24 kusov, naozaj nevieme posúdiť, aký je skutočný úhyn
alebo rozsah prežitia tohto druhu, keďže Hron pod Žiarom sa nachádza v extravilánoch, je
ťažko prístupný. Tá brehová čiara, ako som spomenul toho postihnutého úseku má 31km, to
môžeme dať krát 2, na 62km môže byť tisíce tých kadaverov... Uvidíme, jediné, čo je také
pozitívne, nikde sme nenašli malé hlavátky, ktoré sme nedávno zarybňovali, ale vzhľadom na
to, že sa jedná o ryby, ktoré sú citlivé na kvalitu vodného prostredia, mohli uhynúť ako
prvé a splaviť do dolných častí rieky.
Všetko ukáže čas, ako sa hovorí. Aké kroky ste teda podnikli, keď už tie prvotné, čo ste
nahlásili inšpekcii životného prostredia, bolo treba určite zalarmovať rybárov. Veď sám si
tie kadavéry určite nezbieral. Ako to bolo...
Tak okamžite po zistení tohto úhynu sme cez sociálne siete informovali našich členov s
výzvou o pomoc, na čo teda reagovali mnohí veľmi promptne. A naozaj sa dostavili veľmi
rýchlo ku Hronu a pomáhali so zbieraním týchto kadavérov. Oslovilo to rybárov aj zo
Zvolena, aj z Banskej Bystrice, z Podbrezovej. Prišli nám pomáhať aj nerybári, nie členovia
rybárskeho zväzu. Čo je teda aj trochu v rozpore, pretože je nás takmer 650 členov a v
teréne nás bolo možno 50.
Táto otázka určite alebo táto informácia stojí za zamyslenie. Bohužiaľ, nikomu do hlavy
nevidíme a je to každého rozhodnutie, ako sa k takýmto veciam postaví. Proste, platí tu aj
to: v núdzi poznáš priateľa. Takže vieš, na koho sa môžeš spoľahnúť, ak by sa takéto niečo,
božechráň, zopakovalo. Spomínal si obrovské tony rýb. Kam s tými kadavérmi?
Tak v súčasnosti je situácia na Slovensku nastavená tak, že po mimoriadnom zhoršení vôd po
takýchto mimoriadnych situáciach pokiaľ nastane úhyn vodných organizmov, škody je povinný
likvidovať užívateľ rybárskeho revíru, a nie pôvodca. Čo je teda dosť nepochopiteľné,
pretože nám vznikla škoda na rybách a ešte sme aj povinní tieto uhynuté ryby vyzbierať a
samozrejme nám príde účet asi na 5000eur za kafilériu.
Je to také smutné zistenie, ale poďme teda trochu optimizmu do toho vliať. Ako to vidíš do
budúcnosti, kedy sa Hron z tejto katastrofy spamätá. A čo všetko treba urobiť?
Rieky majú obrovskú regeneračnú schopnosť. Videli sme, že nejaké ryby prežili, nachádza sa
tu dosť plôdika, sú tu nejaké generačné ryby,... V súčasnosti musíme vykonať ichtyologický
prieskum, aby sme vedeli, čo v akých množstvách tu zostalo. Tomu budeme potom samozrejme
prispôsobiť zarybňovací plán. Musíme vymyslieť na to nejakú stratégiu, nemá totiž žiaden
zmysel dávať do vody šťuky, sumce, hlavátky, pokiaľ tu nebude potrava - iná ryba. Takže
najskôr budeme musieť odznova vybudovať takú tú potravnú bázu a následne sa potom venovať
aj iným druhom rýb. Čo je ale ešte jedna taká zarážajúca vec, v utorok deň po úhyne
tadiaľto prelietavalo 80 kormoránov, ktoré sú stále chránené a jednoducho sú tu už na konci
júla a pokiaľ ministerstvo naozaj nepovolí výnimku, ktorú nám teda povoľuje medzi nami od
31.1.2020. Dodnes nie je právoplatná. Tak tieto vzácne chránené rybie predátory dokážu
zlikvidovať tie posledné ryby, ktoré tu zostali a rieka zostane úplne prázdna.
Určite na toto potrebujete aj kopec financií, aby sa toto zrealizovalo. Kto to bude
financovať? Prispeje nejako štát, prispeje SRZ ako organizácia alebo ako ústredie? Alebo
čím to budete financovať?
SRZ má nastavené nejaké mechanizmy, ako podporovať organizácie postihnuté mimoriadnym
zhoršením vôd. Určite budeme radu SRZ žiadať o pomoc, teda, aby nám prispela na
znovuzarybnenie Hrona formou dodania rybích násad. Takisto vznikajú nejaké finančné
zbierky, okamžite sa rozbehli rôzne iniciatívy. Takže rybári aj nerybári zasielajú financie
na účel zarybnenia, čo im kvitujeme a veľmi pekne im za to ďakujeme. Po zosumarizovaní
všetkých týchto prostriedkov budeme chcieť zostaviť odborný zarybňovací plán a pokúsiť sa
vrátiť život znovu do rieky Hron.
Ak aj vy chcete prispieť k tomu, aby sa do rieky Hron vrátil život čo najskôr, môžete veľmi
ľahko k tomu pomôcť. Pošlite finančnú čiastku podľa vášho uváženia na nižšie uvedený účet,
ktorý bol zriadený práve za týmto účelom. Samozrejme, pomôžete či už rieke Hron alebo
rybárom zo združenia aj tým, že túto reláciu budete lajkovať, zdieľať, aby ju videlo čo
najviac ľudí. Aby čo najviac ľudí začalo rozmýšľať a aby sa začali medzi sebou rozprávať o
tom, čo sa stalo. Aby to nebolo o tom, že dnes sedím na rybách a vôbec ma nezaujíma, čo sa
deje v tom Žiari preto, lebo mne tu ryby berú. Keď sa nespojíme dohromady a nepripojíme
ruku k dielu tak nebude to dobré a nebude to dobré ani do budúcnosti. Musíme byť príkladom
všetkým ostatným. Sme najväčšie občianske združenie na Slovensku, tak to teda ukážme.
Chcete prispieť k obnove života v rieke Hron?Môžete tak urobiť ľubovoľným finančným príspevkom na bankový účet MO SRZ Žiar nad Hronom. Vyzbierané financie budú využité výlučne na zarybnenie rieky Hron! Číslo účtu: SK22 0200 0000 0013 8705 0954 Rovnako tak pomôžete zdieľaním tejto relácie svojim priateľom. Spoločne tak môžeme dosiahnuť, aby čo najviac ľudí začalo rozmýšľať a aby sa začali medzi sebou rozprávať o tom, čo sa stalo. Aby to nebolo o tom, že dnes sedím na rybách a vôbec ma nezaujíma, čo sa deje v tom Žiari preto, lebo mne tu ryby berú. Keď sa nespojíme dohromady a nepripojíme ruku k dielu, tak to nebude dobré pre nás ani pre naše deti. Musíme byť príkladom všetkým ostatným. Sme najväčšie občianske združenie na Slovensku, tak to teda ukážme. |