Kombináciou bočnej čiary a sluchu vedia určiť smer, odkiaľ prichádzajú vibrácie a rovnako aj záchvevy vody s frekvenciou do 6 Hz. Dĺžka postrannej čiary sa pritom líši podľa druhu ryby, napríklad šťuka má postrannú čiaru po celom boku tela.
Ako funguje postranná čiara?
Samotná stavba postrannej čiary sa môže druhovo líšiť. Najjednoduchšia stavba postrannej čiary sa vyskytuje u rýb v larválnom štádiu. Zmyslové bunky (neuromasty) vystupujú nad bunky pokožky. Odlišné umiestnenie môžeme pozorovať pri šťuke, ktorá má zmyslové bunky umiestnené v bočnom žliabku. V postrannej čiare sa nachádzajú gélové bunky, ktoré sú schopné zachytiť prúdenie vody alebo zvukov vibrácie a vyšlú varovnú informáciu rybe do mozgu. Najbežnejším usporiadaním zmyslových buniek je zoskupenie do uzavretého kanálika, ktorý komunikuje s okolím pomocou malých otvorov. Kanáliky sa nachádzajú po oboch stranách tela, väčšinou sú prehnuté smerom nadol.
Pri hlave sa bočná čiara rozdeľuje do štyroch vetiev. Jedna vetva vedie ponad očnicu, druhá pod očnicu, tretia vedie cez temeno hlavy a spája ľavú a pravú hlavnú vetvu, štvrtá vedie po skrelovom viečku a po spodnej čeľusti. Pri detailnom pohľade na šupiny rýb, môžeme tieto otvory aj vidieť, u dravých rýb sú ešte výraznejšie, pretože na nich môže závisieť ich život. Napríklad, aj keď šťuka oslepne (jej hlavným zmyslom je zrak) vďaka postrannej čiare môže zistiť polohu koristi a prežije aj napriek tomu, že stratila možnosť používať najdôležitejší zmysel dravcov.
| Prečo je lepšie loviť pstruha proti prúdu alebo ako ryby zaznamenávajú vibrácie |
| Ryby sú tiež schopné vďaka postrannej čiare a sluchu určiť smer odkiaľ vibrácie prichádzajú. Môže za to oneskorenie zachyteného zvuku medzi oboma postrannými čiarami. Postranná čiara tiež vníma záchvevy vody okolo 6 Hz ale otrasy vyššej frekvencie už ryby nevnímajú.Ako ukážkový druh si zoberieme pstruha. Pstruh vďaka prúdovému orgánu dokáže zaznamenať vplyv mušky na hladine. Aj preto stojí hlavou proti prúdu a čaká akú potravu mu prúd prinesie. Preto pri jeho love je lepšie postupovať proti prúdu vody ako po prúde, aby sme si zbytočnými nevyplašili ryby nežiadúcimi vibráciami pri brodení. |
Prečo ryby neberú pred búrkou...
Ryby tiež používajú postrannú čiaru na mnoho ďalších vecí. Napríklad vedia už popredu o zmene tlaku alebo počasia, čo vedie k rybej opatrnosti, pretože vie, že sa niečo okolo nej mení, a preto môžu ryby prestať prijímať potravu. Takéto niečo sa mi už raz stalo, keď sme stanovali na jednej vodnej nádrži. Boli sme tam týždeň a zábery sme mali celkom pravidelné. No zrazu asi v štvrtý deň stanovačky nám ryby už od rána nebrali. Nevedeli sme, čo sa s nimi deje. Začali sme špekulovať. Menili sme nástrahy, podvihovali, dipovali...
No v tom to určite nebolo. Celý týždeň sme mali pekné, teplé, slnečné počasie, no poobede sa počasie zmenilo. Ryby už popredu vedeli o tejto zmene, no vtedy sme to my nejako nezaregistrovali. Poobede prišla veľká búrka, voda sa začala ochladzovať a okysličovať. Toto viedlo k znovuzrodeniu záberov a pochytali sme aj pekné kúsky. V tomto prípade si ryby spojili zmenu tlaku s niečím zlým, čo môže nasledovať, no nasledoval dážď, čo je pre ryby prosperujúce, a preto začali znovu prijímať potravu.
A testovanie?
Postranná čiara je niečo ako rybí šiesty zmysel. Na tento zmysel som mal tiež celkom jednoduchý pokus. Na brehu chovného jazierka stačilo dupnúť nohou. Dupnutie na brehu vyvolalo vo vode vibrácie, ktoré ryby zachytili citlivými bunkami v postrannej čiare. U rýb to vyvolalo okamžitú reakciu, zľakli sa.
