V nasledujúcich šiestich článkoch sa teda spoločne pozrieme na to, ako ryby vidia, počujú, zameriame sa na ich hmat, čuch a v neposlednom rade, na ich šiesty zmysel, a to bočnú čiaru. V tejto časti sa povenujeme rybiemu zraku. Najviac ma vždy zaujímalo, či ryba vidí farebne. Môj názor bol ÁNO. Prečo by sa inak používali rôzne farbivá do krmív a iných nástrah?
Prečo majú šťuky aj pstruhy veľké oči a sumce malé?
Rybie oči sa podstatne líšia od očí cicavcov. Rozdiely v anatómii oka sú spôsobené hlavne životným prostredí rýb. Oči tak nevystupujú z lebky, nachádzajú sa po stranách hlavy, sú veľmi pohyblivé a nemajú ani viečka ani slzné kanáliky.
| Rybie oko musí fungovať v oveľa ťažších a rôznorodejších podmienkach ako oko cicavcov. Až 90% svetla, dopadajúceho na vodnú hladinu, sa odráža späť, takže rybie oko musí byť schopné pracovať v pomerne zlých svetelných podmienkach. Z toho dôvodu má veľkú zrenicu, ktorá prepúšťa čo možno najviac prítomného svetla. Pri meniacej sa intenzite svetla sa rybia dúhovka nerozširuje, ani nezmršťuje. Ryby dokážu prispôsobiť zrak výrazným svetelným zmenám, napríklad: pri zakalení vody, rozsvietení reflektora atď. Táto zmena však nie je okamžitá a očiam trvá dlhšie, než sa prispôsobia. Nie je to len pár minút, ale až niekoľko hodín. |
.png)
Z veľkosti očí môžeme jednoducho zistiť spôsob života ryby. Tie, ktoré sú závislé pri love potravy na zraku, majú veľké oči. Ide o druhy s dennou aktivitou, ako je ostriež, šťuka, pstruh. Naopak ryby, ktoré používajú na hľadanie potravy čuch a chuť, môžu mať oči výrazne redukované. Patria sem ryby s nočnou aktivitou – úhor a sumec.
Zapeklitá otázka - vidia ryby farebne?
Toto je otázka ktorú si kladie väčšina rybárov. Niektorí sú za, niektorí proti tomuto tvrdeniu. Môj názor je: ryby vidia farebne. Prečo by inak kaprári používali rôzne farby nástrah? A plavačkári a feedristi rôzne farby krmív? Prečo by sa prívlačiari alebo muškári obťažovali používať rôzne farby gumových nástrah alebo mušiek?
Ak ryba, napríklad pri prívlači, zareaguje na jeden typ nástrahy, no inej farby než tej, ktorú rybár použil asi 10 sekúnd predtým, práve z toho vyplýva, že ryba vidí na 99% farebne. Ďalším dôkazom je, že rybie centrum farebného videnia - sietnica - obsahuje dva typy receptorov:
tyčinky (čiernobiele videnie) a čípky (farebné videnie)
Počet týchto receptorov a ich veľkosť sa líši v závislosti na druhu ryby. Ryby s dennou aktivitou majú viac čípkov, ryby s nočnou aktivitou majú až 10x viac tyčiniek na tej istej ploche sietnice.
| Zloženie oka: v prednej časti oka leží dúhovka, ktorá je bohato pigmentovaná. Toto farebné sfarbenie dúhovky môže slúžiť ako rozpoznávací znak druhu rýb. Šošovka slúži k zaostrovaniu, ale nie je schopná akomodácie. Zaostruje pomocou špeciálneho svalu, ktorý šošovkou pohybuje. |
Rybiu krátkozrakosť by vylepšili 25 dioptrie - kde ich však kúpia?
Ryby veľmi dobre vidia na blízko, v závislosti od priezračnosti vody až na 5-10 metrov. Sú teda krátkozraké a niektoré druhy by potrebovali okuliare až 25 dioptrie. Bielko rýb je oproti bielku ľudí pomerne „vytunované“. Vzhľadom k tomu, že niektoré druhy rýb vyhľadávajú hĺbky, kde pôsobí veľký tlak, je bielko vylepšené žľazou, ktorá dodáva oku kyslík. V oku vzniká väčšie napätie a musí sa vyrovnávať s tlakom v okolí. Rybie oko je vyživované cievnatkou. Cievnatka je bohato prekrvená a práve krv prináša do oka výživné látky.
Prečo sa zubáčom a ostriežom lesknú oči ako vzácne perly?
Určite ste už počuli termín sklený pohľad. Toto prirovnanie je najčastejšie používané pri zubáčoch a ostriežoch. Keď sa pozrieme do očí týchto týb, lesknú sa ako perly. V čom je tajomstvo sklenného zraku a aký má význam?
Ide o vrstvičku guanínu (odpadový produkt metabolizmu močoviny). Táto vrstvička sa odborne nazýva argentea a je situovaná medzi cievnatkou a bielkom. Význam je veľmi prostý.
Do hĺbky preniká pomerne malé množstvo svetla a ryby, ktoré žijú v hĺbkach, môžu vďaka argante využiť na maximum aj to minimum svetla, ktoré k nim prenikne. Funguje vlastne ako zrkadlo, ktoré odráža zbytkové svetlo z oka von. Svetlo potom prechádza dvakrát cez receptory, jedenkrát dnu a druhýkrát von, čím získava ich nositeľ značnú výhodu oproti ostatným druhom rýb, zvlášť v orientácii a hľadaní potravy v zhoršených svetelných podmienkach.
Rohovka je priehľadná vrstva v prednej časti oka, ktorá chráni oko pred poškodením. U rýb, žijúcich v blízkosti pieskového dna, je rohovka tvorená z dvoch priehľadných vrstiev a vzniknutý priestor je vyplnený tekutinou. Toto predstavuje zvýšenú ochranu oka pred mechanickým poškodením.
Ako ryby vidia vo vodnom prostredí?
Už vieme, že ryby rozoznajú farby a sú krátkozraké. Horizontálne vidia až do 170stupňového uhla a vertikálne až do 150stupňového uhla. Smerom dopredu vidí ryba obidvoma očami súčasne, čiže priestorovo.
Priestorové videnie je obzvlášť dôležité pre dravcov. Potrebujú pred útokom na korisť presne odhadnúť jej vzdialenosť. Ryby, ktoré majú umiestnené oči vpredu (šťuka, zubáč, ostriež, pstruh) majú lepšie videnie do diaľky, jednoduchšie povedané, vidia, akoby používali ďalekohľad. Pre zvýšenie efektivity zraku môžu vytlačiť šošovky cez zrenicu, čo umožňuje zvýšenie prieniku svetla do oka a ešte lepšie zaostrenie zraku.
Naopak slepé zóny, kam ryba nevidí vôbec, ležia tesne pred tlamou a za chvostom. Rybe však pomáhajú pri orientácii aj iné zmysly, ako čuch, sluch a predovšetkým funkcia postrannej čiary. V prípade, že ryba oslepne, či už v dôsledku poranenia alebo vplyvom napadnutia očnými parazitmi, nemusí to pre ňu znamenať smrť. Takto postihnutú rybu spoznáme pomerne ľahko, ryba sa prispôsobí tomu, čo vidí (v tomto prípade nič) a tak sa následne aj telo zafarbí na tmavo. Prežitie jej potom umožňuje prúdový orgán v postrannej čiare.
Ako ryba vidí nad hladinu?
Je dokázané, že pohľad ryby z vody kolmo hore pripomína pohľad cez kruhové okno do sveta nad hladinou. Vďaka lomu svetla môžu ryby vidieť viac ako len to, čo je nad ich hlavou. Zorný uhol sa totižto rozširuje. Mimo kruhové okno vytvára vodná hladina zrkadlo, cez ktoré nie je vidieť. Ryba nad hladinou vníma iba obrysy, čo však neznamená, že by si rybár nemal dávať pozor na to, aby nebol vidieť. Priestor, ktorý ryba monitoruje je 97,6 stupňov.
Z toho vyplýva, že rybár stojaci na brehu sa ľahko dostane do zorného poľa ryby a pokiaľ je naviac aj pestro oblečený a pohybuje sa, môže rybu veľmi ľahko vyplašiť. Naopak rybár v nenápadnom prírodnom oblečení, loviaci v podrepe ďalej od vody a minimálne sa pohybujúci, má oveľa väčšiu šancu na úlovok.
A zhrnutie testu na záver: vidia ryby farebne?
Na tento pokus som si pripravil tri neutrálne krmivá a každé z nich som inak zafarbil. Jedno krmivo bolo zafarbené na zeleno, druhé na čierno a tretie na červeno. Z každého krmiva som si urobil po jednej guli (placky, aby sa mi krmivo neskotúľalo) a položil som ich jemne do vody. Po asi piatich minútach som pozoroval, čo sa s krmivami deje a ako na tieto farby ryby reagovali. Pomocou fotiek vám môžem dokázať moje pokusy, tak ako aj tento pokus na zrak.
Na fotkách môžeme vidieť, ako sa krmivo rozpúšťalo a vypúšťalo farbivá do vody.
Na krmivo so zelenou farbou ryby reagovali najslabšie. Podľa môjho názoru to je hlavne kvôli tomu, že zelená farba je farbou ich životného prostredia, a preto zelené krmivo nevnímali ako potravu ani ako niečo, čo by mali preskúmať.
Na krmivo s čiernou farbou reagovali ryby celkom dobre. Bolo to hlavne kvôli tomu, že voda bola celkom priezračná a ryby reagovali na túto farbu ako na niečo nové. Ich inštinkt im pri niečom novom hovorí, aby to išli preskúmať a keď zistili, že je to potrava ostali pri nej a začali sa kŕmiť. Na túto farbu reagovali ako na druhú najlepšiu.
Najlepšie ale reagovali na červenú farbu. Pri tejto farbe boli ryby najrýchlejšie a bolo ich tu najviac. Na túto farbu znovu reagovali ako na niečo nové, čo nepoznajú a chceli si overiť, čo to je. Keď zistili, že je to potrava, zostali tu a začali sa kŕmiť. Pri tejto farbe bolo asi viac rýb kvôli tomu, že ryby vnímajú červenú lepšie ako ostatné farby. Ďalším faktom je, že svetlo preniká do vody vo vlnových dĺžkach. Červená farba je najmenej vidieť v hĺbke okolo 1 metra, čo znamená, že ryby v tejto hĺbke nevnímali červenú ako nebezpečnú, ale skôr ako niečo prirodzené. Dôkazom, že ryby vidia je aj to, že aj napriek tichému príchodu k vode sa ryby pri postavení, alebo aj pomalom pohybe hneď vyplašili.
V budúcej časti preskúmame rybí čuch a zistíme, aké vône ryby obľubujú.
Autor: Patrik Predný, Tandem Baits Fishing Team Slovakia
Ak sa Vám tento článok páčil alebo Vás inšpiroval, podporte ho zdieľaním.
