RYBIE ZMYSLY - aké vône priťahujú ryby?

Aj ryby majú mlsné jazýčky...

V súčasnosti sa v obchodoch predáva široké spektrum návnad, esencií, dipov a iných komponentov s rôznymi príchuťami a vôňami. Používajú sa rôzne typy aróm, či už prirodzené (mušľa, patentka, rybacina), ďalej vône z morského sveta (kalamár, krab, plody mora) alebo arómy zo sveta nad vodnou hladinou (vanilka, med, brusnica, ananás, jahoda, pomaranč a veľa ďalších). Netradičné arómy väčšinou vzbudzujú u rýb zvedavosť, všímajú si ich a radi ich zo zvedavosti ochutnávajú. 
 

Keď je čuch hranicou medzi životom a smrťou

U väčšiny druhov rýb nebýva dominantným zmyslom zrak, a preto pri hľadaní potravy používajú práve čuch. K takýmto druhom patrí napríklad úhor. Traduje sa, že dokáže rozoznať aj kvapôčku krvi na obrovskú vzdialenosť. Čuch nie je však len zmyslom, určeným na hľadanie potravy. Slúži aj na formovanie kŕdľov rýb rovnakého druhu, a rovnako aj na varovanie pred dravcami. Napríklad ostriež vylučuje feromóny, ktoré u malých rybičiek vyvolali hneď únikovú reakciu. Taktiež poranená ryba je vylúčená z kŕdľa, aby nepriťahovala svojimi feromónmi dravcov a neohrozila tak zdravé ryby v skupine. 

Kde sa nachádzajú centrá čuchu?

Vône sú zachytávané nozdrami, umiestnenými na papuli medzi okom a papuľou. Každý druh rýb má inú stavbu čuchového ústrojenstva. Nie je prepojené s ústnou dutinou a je tvorené párovými jamkami. Čuchové jamky sú prepolené prepážkami. Existujú však výnimky, kde sú čuchové jamky opatrené riasinkami, ktoré sa pri pohybe ryby alebo v prúde rozkmitajú a vháňajú vône dovnútra. Takúto stavbu ústrojenstva má napríklad úhor, plotica a pstruh potočný.




Nozdry s prepážkou má zase kapor a lieň. Fungujú tak, že voda do nozdry vniká pred prepážkou a za ňou je z nozdry vypustená. Voda teda prúdi cez nozdry, ktorých vnútorná plocha je vyplnená čuchovými bunkami. Na tie sa napájajú nervové vlákna, čo sú ďalej spojené s čuchovými nervami, vedúcimi až do mozgu.
 

Nezaberá vám ryba? Možno jej smrdíte

Pre ryby je väčšinou zaujímavá vôňa potravy a existuje celá rada prírodných látok, na ktoré reagujú pozitívne. Na niektoré chemické látky zas reagujú negatívne, ako napríklad na pach cigariet. Preto sa môže stať, že rybárovi, ktorý fajčí a má prsty napáchnuté od cigariet, nemusí zabrať ryba. Taktiež nemajú v láske pach benzínu a iných ropných látok a repelentu. Aj keď má rybár čisté ruky, zanecháva na nástrahe svoju pachovú stopu. Z ľudskej kože sa totiž uvoľňuje serín, zapáchajúci po síre.

Na aké vône ryby reagujú? Cigarety ani benzín im nevoňajú, bláznia sa po jahodách, mede či vanilke

Našťastie, existujú aj látky, na ktoré ryby reagujú pozitívne. Je to napríklad betaín, sacharidy, lipidy, mastné kyseliny, vitamín B12 a aj niektoré aminokyseliny: alanín, histidín, glycín, treonín, leucín, kyselina glutámová, izoleucín, valín, metionín, arginín, asparagín, lyzín, kyselina gama aminomaslová a tryptofán. Vo väčšine prípadov je každý druh ryby stimulovaný k potravovej aktivite inou aminokyselinou, preto je dobré si pred lovom určiť, aký druh ryby budeme loviť a až potom miešať kŕmne zmesi a pripravovať nástrahy.
 

Ako dobre ryby cítia?

Aminokyseliny sa bežne nachádzajú v zložkách rybej potravy. Vodné prúdy roznášajú ich pachovú stopu a ryby ju sledujú. Larvy vodného hmyzu, ulitníky, lastúrniky či červy sú pre ľudí takmer bez zápachu. No aj ony vypúšťajú do vodného prostredia pachovú stopu, ktorú ryby dokážu zachytiť až na niekoľko metrov. Aby nástraha bola účinná, musíme brať do úvahy aj iné faktory. Napríklad, či sa atraktanty dostatočne uvoľňujú, či sú niekde na okolí ryby, či je pod hladinou prúd, ktorý umožňuje roznos pachu, aké iné pachy môžu nástrahu prekryť (bahno), používame správnu nástrahu?
 

Menej býva viac!

S vôňami treba zaobchádzať opatrne. Priveľké množstvo umelej príchute môže mať pre ryby aj odpudzujúci účinok. Kapry, sumce a úhory dokážu zachytiť aj veľmi malé množstvo aromatických látok vo vode. To znamená, že potrava presýtená vysokým podielom syntetických látok môže ryby od záberu odradiť. Skúsení kaprári toto veľmi dobre vedia, a preto veľmi aromatické boilies už nedipujú. 

Okrem vône musí mať nástraha rovnako nejakú tú výživovú hodnotu. Len navoňaná nástraha je pre rybu časom tiež neatraktívna. Ak kaprovi naservírujeme úplne novú nástrahu s inou vôňou, pravdepodobne bude fungovať až po určitom čase, keď si na ňu ryba zvykne a naučí sa jej arómu spájať s predkladanou potravou. Niekedy to ale môže byť aj dvojsečná zbraň! Keď rybu na túto nástrahu ulovíme, spojí si túto arómu so zlým a nabudúce ju nemusíme chytiť. Bude si dávať pozor na tieto a podobné arómy a bude sa im vyvarovať. 

Fungujú na dravcov dravčie parfumy?

Dravci používajú na lov najmä svoj zrak a postrannú čiaru. Napríklad taký zubáč, pstruh a ostriež používajú predovšetkým zrak a bočnú čiaru, ale rovnako majú dobrý čuch, takže sa pri love môžu riadiť aj tým. Ale toto nie je nič oproti nočným dravcom ako sumec a úhor, ktorí majú menšie oči a pri love sa spoliehajú výlučne na čuch. 

Aj pri love dravcov sa môžu používať rôzne arómy. Napríklad pri love na prívlač, na gumovú rybku, namočenú v nejakej mäsovej aróme určenej na zubáčov by nám mal aj zubáč túto rybku vziať. Tým, že má nejakú tú mäsovú vôňu, zubáča to láka k zaloveniu po tejto rybke. Funguje to na rovnakom princípe ako pri love kaprov, keď dipujeme kukuricu, pelety alebo boilies. 

Test: Ktorá vôňa priláka v studenej vode najviac rýb?
 

Pri testovaní čuchu rýb som použil do neutrálneho krmiva rôzne arómy. Urobil som tri druhy krmiva rozdelené podľa pridanej arómy. Jedno krmivo bolo s rybacou arómou, druhé so slivkovou a tretie s vanilkovou. 

Najslabšie ryby reagovali na slivkovú arómu, kde bolo zo začiatku len pár rybičiek, no po čase sa začala aróma šíriť ďalej a nakoniec sem prišlo viac rýb. Takáto ovocná aróma je pred zimným obdobím pre ryby nezaujímavá. Ryby hľadajú výživovú potravu plnú tukov a energie, ktorú si môžu uschovať a používať počas zimy. Slivková aróma je aróma jari a leta, keď toto ovocie dozrieva a často aj padá do vody (mirabelky). Častokrát sa oplatí na jazerách alebo priehradách, kde popri brehu rastú mirabelky chytať na ne alebo aj na nástrahy so slivkovou arómou. Ryby sa mirabelkami kŕmia počas tohto obdobia a stáva sa, že v tomto období nič iné ani nechcú žrať. 
 

Na vanilkovú arómu ryby reagovali stredne. Ryby sa tam nahrnuli o niečo neskôr ako na rybaciu arómu a taktiež ich bolo menej. No evidentne bolo vidieť, že hľadajú sladkú potravu, ktorá im zabezpečí zásobné látky na zimu, keď ryby nie sú až tak aktívne a skôr len oddychujú a šetria energiu. 
 

Ryby reagovali najlepšie na rybaciu arómu. Pri teplote vody – 5°C som to ako kaprár trochu nepochopil. Ryby by si mali pred zimou robiť zásoby zo sladkých príchutí, no ryby si vybrali túto rybaciu. Podľa môjho názoru to bolo hlavne kvôli tomu, že rybacia aróma je pre ryby prirodzená a ďalej sa spája s výživovými látkami. V jazierku, kde som tieto pokusy uskutočňoval, sú ryby tiež kŕmené peletkami s rybacou arómou. Preto ryby reagovali na túto arómu najlepšie - sú na ňu zvyknuté. 

(Pokračovanie nabudúce)

Autor: Patrik Predný, SPORTS Tandem Baits Fishing Team Slovakia

Páčil sa vám tento článok alebo vás inšpiroval? Zdieľajte ho so svojimi priateľmi.