Strieborný poklad
CARASSIUS AURATUS, alebo trošku zrozumiteľnejšie karas striebristý. Nie je snáď rybár, ktorý by ho nepoznal. No aj tak je to ryba, ktorá sa často prehliada. Vo väčšine prípadov končí iba ako nástraha na dravca. Má však jedu veľkú výhodu voči ostatným rybám. Prežije aj tam, kde iné druhy rýb končia. Preto nečudo, že ju môžeme nájsť v malých opustených „mláčkach“. V takýchto vodách je jeho populácia silne premnožená. Ich veľkosť nedosahuje mimoriadnych rozmerov, ale o to väčší rybársky zážitok nám vedia poskytnúť.
Kde chytať
Pre lov karasa uprednostňujem menšie nádrže a rieky. Jeho naháňanie na rozľahlej vodnej ploche nepovažujem za účelné. Ak sa predsa rozhodnete loviť na veľkej nádrži, nájdite si lovisko s bahnitým dnom s maximálnou hĺbkou do 4m. Táto ryba vo všeobecnosti nevyhľadáva veľkú otvorenú vodu, ale skôr sa drží v blízkosti prekážok. Odporúčam ich hľadať v pobrežných oblastiach zarastených hustou vegetáciou. Nájsť takéto lovné miesto si vyžaduje riadnu dávku rybárskeho šťastia. Preto sa na veľkých údolných nádržiach uloví iba zopár väčších kúskov za rok. To sa môže stať aj na menšom jazere. Práve na takýchto miestach je lov karasa neopakovateľným zážitkom. Sú to hlavne menšie pozabudnuté štrkoviská, jamy po ťažbe a iné menšie jazerá. Tieto revíry so silným zastúpením tejto záhadnej ryby, sú vhodné pre celoročnú aktívnu rybačku. Na takýchto lokalitách lovné miesto vyhľadávam od 70cm v pobrežnej oblasti, maximálne však do 4m hĺbky. Ako som už hore spomenul, nemusíte sa obávať loviť v oblasti so zabahneným dnom, ktorú karasy veľmi preferujú. Ďalším aspektom na ktorý sa zameriavam, je oblasť vodného rastlinstva v okolí brehu. Ideálne sú miesta zarastené maximálne 2 až 2,5m od okraja. Prečo práve takáto vzdialenosť? Občas sa prihodí, že aj tak blízko brehu zaseknete veľmi peknú rybu. Netvrdím však, že sa vám podarí zastaviť veľkého kapra unikajúceho do pobrežného porastu. Určite tu bude nejaká šanca otočiť krajšiu rybu a zdolať ju, ak máte podberák s 3m rúčkou. Zárasty v okolí brehu sú teda kŕmnym miestom číslo 1. Čo však, ak sa v blízkosti brehu nenachádza žiadne vodné rastlinstvo? Posunieme sa trocha ďalej. Práve tu by sa mala nachádzať hrana. Tá je akoby deliacou čiarou medzi plytkou vodou v pobrežnej oblasti a hlbším stredom jazera. Stáva sa akým si stanovišťom pre ryby hľadajúce si potravu. V skorých ranných hodinách no aj v noci sa cez túto „bariéru“ presúvajú aj väčšie ryby do plytkých oblastí v blízkosti brehu. Cez deň stoja buď pri dne v hlbšej časti jazera, alebo sa vyvaľujú v teplých lúčoch slnka pri hladine.
Všeobecne hranu považujem za najlepšie miesto pre lov veľkých rýb. Nie však každé jazero alebo štrkovisko musí mať nutne hranu. Dno sa môže len plynulo zvažovať. V takomto prípade zisťujem hĺbku s rozloženou 13m odkladačkou a 11m. Ak je rozdiel v hĺbke medzi týmito miestami do 30cm, zakladám svoje druhé lovné miesto na vzdialenosť 11m. Pri väčšom rozdiele v hĺbkach ako 30cm kŕmim na plných 13m.
Mikro-pelety
Doprava mikro-peliet na kŕmne miesto
Malý karas je nesmierne žravá ryba. Tomu sa musí prispôsobiť aj kŕmenie. Je to priam neuveriteľné, ako tento malý nezbedník dokáže dokonale poupratovať kŕmne miesto. Ale aby sa mu to podarilo, musíme mu s tým trošku pomôcť. Nezabúdajte, že lovíme na miestach s veľmi mäkkým bahnitým dnom. Tu nemajú čo robiť tvrdé gule kŕmenia. Tie by sa v bahennom koberci nenávratne stratili. Veď si len vyskúšajte vhodiť guľu krmiva do bahna, ktoré sa nachádza v blízkosti brehu. Hneď si overíte túto teóriu priamo v praxi. Máme tri možnosti ako vnadiť. Prvá možnosť je kŕmiť s polo prevlhčeným krmivom. Druhá je presný opak tej prvej. Tu si na svoje príde riedka, skôr kašovitá kŕmna zmes. Tá tretia sa zakladá na
Presné kŕmenie je kľúčom k úspechu Použitie jemnej gumy v špičke udice, minimalizuje množstvo vypnutých rýb
použití normálne navlhčeného krmiva. Všetky tri by mali mať spoločný znak. Tým je jemná štruktúra. Prvé dve varianty majú svoje uplatnenie do hĺbky maximálne 1,5 metra, jednoznačne na stojatých vodách bez spodného prúdenia. Z toho vyplýva, že ich používam pri love v pobrežných oblastiach. Poďme si ich teda opísať trošku bližšie.
Prvá varianta
 Malé množstvo nastrelených kukiel v pravidelných intervaloch opäť vydráždilo ryby k záberom |
 Jemné mikro-pelety sa tiež dajú dopraviť na lovné miesto za pomoci malého košíka, ktorý je upevnený na špičke topsetu odkladačky. Ten nám zároveň umožní loviť hneď po zakŕmení. |
Prvú variantu platňujem v prípade ak chcem rybu dvihnúť k hladine. Túto metódu používajte v bezveterných dňoch, ináč by čiastočky krmiva plávali v polovici jazera. Krmivo tvorí iba jeden druh zmesi, do ktorej buď pridám pomletý popcorn, alebo jemne spraženú strúhanku (tým, že ju trošku opražíme na suchej panvici bez oleja získa silnejšiu arómu, no hlavne nebude až tak lepiť). S popcornom opatrne. Ak ho pridáte viac ako 40% krmivo bude plávať na hladine ako lodička. Naozaj mu bude trvať trošku dlhšie, pokiaľ sa potopí. Počas tejto chvíle sa môže dostať aj 1 až 2 metre mimo nášho lovného miesta čo je značne nežiadúce. Výhodou polo prevlhčenej zmesi je tá, že po dopade na hladinu akoby explodovala. Potom suché čiastočky ostanú malý moment na hladine a začnú klesať pokiaľ tie prevlhčené, už pomaly putujú k zbierajúcim rybám. Ako si pripraviť takúto zmes? Postačí vám 1kg 3000 ETANG FINE MOTURE a 0,3kg jemnej strúhanky zo sladkého pečiva, alebo nadrobno pomletý popcorn. Tieto dve zložky zmiešajte spolu za sucha. Krmivo vlhčite rozprašovačom s vodou, dokiaľ vám po stlačení v ruke neostane ako kompaktná guľa. Pozor zmes musí byť však stále dostatočne suchá, aby sa po vhodení do vody okamžite rozpadla a neklesla do bahna. Počas lovu bude stále sať vlhkosť, preto ju treba dorábať pridávaním malého množstva vody. Ináč by stratila aj tú akú-takú pojivú schopnosť, ktorú ešte má. Pre vlhčenie zámerne používam rozprašovač s vodou, pretože kvapky rozprášenej vody nevytvoria hrudy, ktorými by sme mohli malé ryby rýchlo presýtiť.
Druhá varianta.
Výhodou je kal, ktorý takéto riedke krmivo vytvára. Ďalšou podstatnou vecou je, že ku dnu sa nedostáva ako kompaktná guľa, ale iba ako riedka kaša ktorá sa nezabára do bahna. Takto však nikdy nekŕmim na vode hlbšej ako je 1,5m. Riedka padajúca kŕmna zmes, ktorá nám láka rybu, by ju v prípade väčšej hĺbky mohla celkom ľahko dostať preč. Pri dne sa môže nachádzať spodné prúdenie, ktoré len veľmi ťažko zistíte na pokojnej hladine jazera. To odplaví krmivo, aj so zbierajúcimi rybami. Preto ho používam iba v oblasti okrajovej vegetácie. Ak ste sa rozhodli kŕmiť takto, nepoužívajte už polosuchú variantu kŕmenia, alebo naopak!
Zloženie tejto zmesi je úplne zhodné s verziou pre lov ďalej od brehu, preto ju nebudem rozpisovať dvakrát. Rozdiel je iba v tom, že do tohto pridávam také množstvo vody, pokiaľ sa mi nevytvorí kašovitá zmes. Tú však nezabudnite pretlačiť cez sito, aby ste sa zbavili hrudiek a rovnomerne prevlhčili všetky komponenty.
TIP: Pre ľahšie no hlavne presnejšie dokrmovanie kašovitým krmivom si vždy namočte ruky do vody. Krmivo sa bude plynulo odlepovať od mokrých dlaní a prstov a tým pádom budete aj presnejšie kŕmiť.
Varianta číslo tri.
Táto možnosť nachádza uplatnenie pri love vo väčšej vzdialenosti v oblasti dna. Používam klasicky pripravenú kŕmnu zmes s tým rozdielom, že ju zakŕmujem pomocou krmného kalíška. Do neho vkladám nie príliš silne stlačené gule s krmivom. Tie sa počas svojho klesania rozpadajú a na mäkkom podklade vytvoria kŕmny koberec na ktorý sa neskôr bude ukladať ďalšie krmivo, alebo iná návnada. Tou inou návnadou mám na mysli kostné červy, kukly a aj niečo trošku netradičnejšie. Mikropelety. Používam ich pri love malých karasov a plotíc už asi rok s veľmi dobrými výsledkami. Pomáhajú udržať húf hladných rýb o čosi dlhšie na jednom mieste. Majú niečo ako neutrálny vztlak. To znamená, že po ich dopade na podstielku z krmiva ich zbierajúce ryby veľmi ľahko rozvíria okolo seba. Ťažšie kostné červy a iné zložky ostávajú ležať na dne. Potom má húf o trochu viac práce ako iba so zbieraním krmiva z dna. Je tu však jedna záludnosť. Ak použijete príliš veľa mikro peliet ryby budú zbesilo plávať okolo a zbierať pelety. Tak si môžeme vytvoriť veľké množstvo falošných záberov od okolo sa hmýriacich rýb. Preto ich treba používať s rozvahou. Po úvodnom nakŕmení, prekŕmim miesto asi 100ml peliet. Na kusy to naozaj neviem odhadnúť...preto uvádzam takúto mieru. Dokrmujem už iba v prípade ustávajúcich záberov veľmi malým množstvom peliet ku ktorým pridám buď slabo stlačenú guľku krmiva, alebo kostné červy. Takýmto obmieňaním najskôr zistíte na čo ryba najlepšie reaguje.
Teraz niečo k zloženiu krmiva. Hlavným cieľom sú pre mňa menšie karasy, preto na to beriem ohľad pri zložení zmesi. Používam krmivo jemnej štruktúry. Namiešam ho trochu viac, aby ho bolo dosť aj na prekŕmenie lovného miesta bližšie pri brehu. Základ tvorí 2kg 3000 Etang fine moture a 2kg 3000 Match Gardons. Do neho pridám ešte 2kg jemnej prevlhčenej hliny. Pri použití správneho typu hliny, krmivo klesne rýchlejšie ku dnu a tu sa bez problémov rozpadne. Ak ho zriedime s vodou, pri kŕmení bude hlina vytvárať atraktívny kal. Takto však kŕmte iba v blízkosti brehu a nie v hlbokej vode! Príprava je jednoduchá. Krmivá vysypte do väčšej nádoby. Poriadne ich premiešajte aby zmes bola všade rovnaká. Pridajte potrebné množstvo vody. Nie však príliš veľa aby vám z krmiva nevzniklo blato. Vodu do krmiva môžete pridať kedykoľvek, no oveľa väčší problém nastane, ak jej dáte priveľa. Prevlhčené krmivo presitujte a nechajte ho chvíľu odstáť. Zatiaľ skontrolujte hlinu, či je dostatočne prevlhčená. Ak je príliš suchá, bude sať vlhkosť z krmiva počas celého lovu. Dovlhčiť sa dá celkom jednoducho, rozprašovačom naplneným vodou. Hlinu nedovlhčujte tak, že na ňu nalejete vodu. V mieste kde ste ju zaliali, vznikne bahno, ktoré už nerozmiešate. Prevlhčenú hlinu tak isto presitujte. Teraz ju môžete pridať do krmiva. Ešte raz to všetko dobre premiešajte. Pre kŕmenie v blízkosti brehu si z celkovej zmesi odoberiem približne 1/3 z ktorej vytvorím riedku kašu. Záleží na tom, kde hlavne chcete loviť. Mne však tento pomer vystačí na pravidelné prekŕmovanie oboch lovných miest.
Akú nástrahu zvoliť?
Pridržiavam sa tradície: Čo do krmiva, to na háčik. Tu mám na mysli kostné červy a hnojáčiky. Predsa sa ešte dá nájsť niečo zaujímavé. Pri rybačke na vodnej ploche, kde sa prevažne loví kapor vyskúšajte na háčik nastražiť domäkka uvarenú pšenicu, alebo jačmeň. Málo spomínaný, ale o to úspešnejší je naparený lisovaný rohlík. Táto maškrta chutí nie len karasom, ale aj kaprom a pleskáčom.
Koncová montáž
 Takýto prekrásny karas vždy poteší. |
 Ak ich je omnoho viac, tiež to nieje zlé... |
Pri chytaní karasov používam tri zostavy. Prvé dve sú určené k odkladačke a tá tretia pre lov s bičom. Najprv si bližšie predstavíme zostavy pripravené pre lov s odkladacím prútom. Základ úspešného lovu bude tvoriť správne zvolená guma. Ja používam gumy z čistého latexu, ktoré majú výbornú plynulú rozťažnosť. Pre tento prípad lovu menších karasov používam priemer 0,85mm. Je zavedená v troch dieloch aby v prípade zaseknutia väčšieho exemplára jej bol dostatok. Teraz k montáži pre lov v blízkosti brehu. Tú však môžeme využiť aj ináč. Niekedy sa mi totiž stáva, že pri love v hlbokej vode sa ryby zdržiavajú do 1 metra pod hladinou. Bolo by neúčelné skracovať zostavu s ktorou lovíme v hĺbke. Tu nám poslúži práve zostava určená pre lov v blízkosti brehu. Ryby sú v týchto miestach obzvlášť opatrné, preto musíme našu zostavu prispôsobiť daným podmienkam. Plavák ktorý používam pri jemnom braní rýb na stojatej vode má dlhú polykarbónovú anténku a štíhle pretiahnuté telo. Je to typ Expert Pole. V blízkosti brehu používam plavák s nosnosťou 0,8g. Je o trochu ťažší ako obyčajne. To preto, lebo potrebujeme dodatočnú stabilitu ak s ním budeme loviť pod hladinou ďalej od brehu. Hlavný vlasec je priemeru 0,10mm. Na ňom je vytvorená reťiazka z malých brokov. Tá zabezpečí prirodzené klesanie nástrahy v krmnom mraku. Tento istý efekt využijeme pri love opatrných rýb stojacích tesne pod hladinou.
Loviť začínams nádväzcom 0,06mm. Ak zaznamenávam pravidelné zábery, tenký priemer vymením za hrubší- 0,08mm. Zdá sa vám to zvláštne, že tu hovorím o dvoch stotinách milimetra? Divili by ste sa aký rozdiel v množstve zaznamenávaných záberov môžete dosiahnuť pri slabej aktivite rýb. Tak teraz si povieme niečo bližšie o montáži číslo dva určenú pre odkladačku. Používam tu ten istý typ plaváka ako v prvej zostave. Rozdiel je lev jeho nosnosti. Pretože lovím v hĺbke do 4 metrov jeho gramáž je 1,5g. Hlavný vlasec používam obvykle 0,12mm, nádväzec 0,10mm v dĺžke 20cm . Pri predpokladanom úlovku kapra dávam prednosť priemeru hlavného vlasca 0,14mm a nádväzca 0,12mm. Potom však rátam s menším počtom záberov, alebo ich menšou razanciou. Hlavnú záťaž tvorí torpila pod ktorú umiestňujem silikónovú bužírku. Tá zabráni tomu, aby torpila rozklepala bročky nachádzajúce sa pod ňou. Táto ucelená záťaž dostane našu montáž rýchlo a a kompaktne do požadovanej hĺbky. Po dosadnutí torpilky začnú svoju úlohu plniť tri za sebou idúce bročky. Tie nechajú nástrahu plynulo klesnúť na kŕmny koberec. Háčiky ktoré používam pri love na deličku sú Sesnsas Willebroek vo veľkostiach od 14-20. Záleží na veľkosti nástrahy a aktivite rýb. Poslednou montážou ktorú si v dnešnom článku predstavíme je určená pre lov s bičom. Tento spôsob rybolovu v dnešnom svete supermoderných uhlíkových odkladačiek dostáva pomaly do úzadia. Podľa mňa je to však stále tá najrýchlejšia cesta ako nachytať veľké množstvo rýb pri ich dobrom braní. Pre väčšinu mladých, ale aj starších skúsených rybárov, bol bič ich prvým kontaktom s prekrásnym a tajuplným svetom lovu na plávanú. Biču sa tu budem venovať iba okrajovo, pretože sa o nich dá písať oveľa viac ako je vymedzené miesto pre tento článok. Kedy bič použiť? Dávam mu hlavne prednosť vo chvíľach, keď na kŕmne miesto nabehne veľké množstvo rýb. S touto metódou ste o trochu rýchlejší ako pri love s odkladačkou. Akú dĺžku prútu mám zvoliť? Takú aby ste s nahodenou udicou mohli presne dostať nad vaše vzdialené kŕmne miesto. Zvyčajne je to pri 11 metrovej odkladačke 7 metrov dlhý bič. Na kŕmne miesto 13 metrovej odkladačky sa dostanete s 8 až 9 metrov dlhým prútom. Zostava je veľmi jednoduchá. Skoro vždy používam plavák Expert Lake. Je veľmi dobre viditeľný, preto sa zábery dajú bez problémov rozoznať. Hlavný silón sa pohybuje od priemeru 0,10mm až 0,14mm pri love väčších kúskov. Nádväzce sú dlhé 20cm, ich priemery sú od 0,08mm po 0,12mm. Hlavnú záťaž tvorí torpila, pod ktorou je umiestnená silikónová bužírka, ktorá ako v predchádzajúcom príklade zabraňuje poškodeniu bročkov a posunuťiu torpily po silóne. Asi 30cm od hlavnej záťaže umiestnim jeden záberový brok(niektorý ho poznáte pod názvom pastierik). Ten slúži na signalizovanie dvýhavých záberov. Ešte sa raz vrátim k torpilke. Používam ju hlavne za účelom minimalizovania zamotania. Zostava je preto tak jednoduchá, ale aj napriek tomu funguje výborne. Háčiky na ktoré chytám pri tomto spôsobe lovu, používam vo veľkostiach od čísla 14-18. Typ Sensas 3430 alebo 3311. Túto metódu si určite ešte priblížime v niektorom z nasledujúcich článkov.
Ako to všetko dopadlo
Lokalita na ktorú som si vybral tento krát, je malá vodná plocha slúžiaca na poľnohospodárske účely. Pri vode ma privítalo prekrásne, ale chladné ráno neskorej jesene. Lovné miesto si vyberám v hlbšej časti, kde predpokladám výskyt rýb vzhľadom k tomuto pokročilému ročnému obdobiu. K lovu som si zvolil odkladací prút, pretože očakávam pomalé a váhavé zábery. Naň boli pripravené presne tie zostavy, ktoré som opísal v predchádzajúcej časti článku. Pre úvodné kŕmenie vždy používam kalíšok a tento krát to tiež nebolo ináč. Krmivo ktoré miešam pre tento lov je varianta číslo 3. S tým rozdielom, že do kŕmenia určeného pre lov v blízkosti brehu nedávam ďalšiu vodu pre vytvorenie kašovitej zmesi. K tomu si chystám mikropelety a zopár kukiel. Do krmiva pridávam malé množstvo kostných červov. Voda je chladná, a preto nechcem ryby vytiahnuť do vodného stĺpca, kde by ich bol problém udržať po dlhšiu dobu. V týchto podmienkach bude ľahšie udržať ryby zbierajúce potravu pri dne. Premeriavam hĺbku.
Vo vzdialenosti 6 metrov dno prudko klesá asi o 60cm. Potom pokračuje plynulo ďalej. Kŕmne miesto zakladám vo vzdialenosti 6 a 11 metrov. Oba systémy nastavujem 2cm nad dnom. Bližšie k brehu prekrmujem rukou asi troma guľami veľkosti pomaranča. Tu sa spolieham na to, že ryby priláka zvuk dopadajúceho kŕmenia. Vo vzdialenosti 11 metrov od brehu umiestňujem šesť gúľ za pomoci kŕmneho kalíška. Cez to všetko prekŕmim miesto ešte asi 100ml peliet. Zámerne nimi nekŕmim miesto blízko brehu. Vždy ak si vytváram dve lovné miesta, nikdy ich nekŕmim rovnako. Počkám na to ako zareagujú ryby a podľa toho sa prispôsobím danej situácii. Najprv siaham po montáži s 1,5g plavákom. Na háčiku veľkosti 18 končí jedna kukla v kombinácii s dvoma pinkami. Prvých pätnásť minút sa nič nedeje. Nepomáha ani pomalé dráždivé popoťahovanie. Kontrolujem ešte raz nástrahu na háčiku. Nič. Ani najmenší náznak po rybej tlamke. Viem, že ryby sa v tomto revíry určite vyskytujú, ale prečo neberú... Mením nádväzec z priemeru 0,10mm na 0,08mm s háčikom veľkosti 20.
Naň dávam jednu červenú pinku. Po ďalších nekonečných piatich minútach sa anténka konečne pomaly stráca pod vodnou hladinou. Potom už len chvíľka a malý zbojník je na brehu. Niekedy aj na miestach kde ste si stopercentne istý, že sa tam ryby nachádzajú, to chvíľku trvá pokiaľ natiahnú na kŕmne miesto. Po ďalších troch rybách prikrmujem hlavné lovné miesto trochou krmiva a mikro peliet. Umiestňujem ich do tzv. Toss-Potu. Ide o kŕmny kalíšok, ktorý sa upevňuje na špičku na ktorej sa nachádza montáž. Tým pádom môžete chytať aj kŕmiť na jeden záťah. Poďme však späť k rybám. Po asi hodine začali ustupovať zábery z hlavného lovného miesta. Prekŕmil som ho dvoma vykalíškovanými guľami krmiva a nechal tak. Vrátil som sa k brehu, kde som zatiaľ nedokŕmoval. Záber však prišiel na prvé nahodenie. Tu som po každých piatich rybách prehodil miesto hŕstkou kukiel. Ryby pri brehu brali spoľahlivo na rozdiel od hlavného lovného miesto. Pravidelne som ho dokrmoval krmivom a skúšal na ňom loviť. Nijako to nepomohlo. Ku koncu som vyskúšal malú obmenu. Ak miesto pri brehu dobre reaguje na kukly a červíky, tiež by mali zabrať aj hlavnom neaktívnom lovisku. Použil som však montáž s jemnejším plavákom. Pri love týmto spôsobom musíte návnadu nastreľovať v pravidelných intervaloch, aby sme u rýb vyvolali nejakú aktivitu. Na moje prekvapenie to fungovalo. Ryba sa síce zdvihla do vodného stĺpca, ale začala brať a to bolo dôležité. Niekedy sa riadne divým aké neobvyklé veci na ne platia. Ale o tom to je, o skúšaní a snahe byť o krok pred. Práve karas je jednou z tých rýb, ktoré našu rybársku zručnosť dokonale preveria. Preto dúfam, že ho pri najbližšej príležitosti neprehliadnete. Veď je to náš strieborný poklad.
