Ďalším dôležitým faktorom úspechu je dlhé pozorovanie vybraného miesta a práca na jeho zatraktívnení prilákaním potenciálnej koristi. V mojom prípade sú to amury.
K rieke chodím s kamarátmi na ryby. Náš tím je úzka skupina priateľov a ľudí, ktorí sa zbláznili do rybolovu. Sme štyria: ja, Jarek, Bartek a Adrián. Najlepšie na tom je, že stále držíme spolu a podporujeme sa navzájom. Ako malí chlapci sme snívali o tom, že si z Visly vezmeme veľké amury. Vždy sme mali pocit, že je to nedosiahnuteľný cieľ. Rozhodli sme sa to však skúsiť. V rámci tohto článku sa s vami podelím o proces, ktorým sme prešli od nápadu uloviť tieto ryby v krakovských vodách Visly až po životné úlovky na podložke. Dúfam, že náš príklad vám poslúži na prekonanie vašich rekordov na riekach.
Všetko to začalo asi pred rokom, keď sme sa rozhodli staviť všetko na jednu kartu. Trvali sme na tom, že budeme loviť amura z rieky Visla a nič nám nebude stáť v ceste. Samozrejme, prekážok bolo veľa. V prvom rade náš lovný revír, teda Visla, nie je najľahší terén. Vo všeobecnosti veľké rieky vždy kladú určitý odpor, napríklad v podobe nedostatku dobrého miesta. Hneď môžem povedať – ak máme krásny čistý breh s otvoreným prístupom k rieke, je veľká pravdepodobnosť, že tam nie sú žiadne ryby. Pri rybolove to už býva tak, že sa musíte predierať veľkými lesnými porastmi a hľadať ideálne miesto, kde majú pohodlie ryby a nie my.
Začali sme teda hľadať, plaviť sa po Visle a pozorovať vodu. Konečne sme to zbadali! Najlepšie, dokonca ideálne miesto na splnenie snov o veľkých amuroch... bola to úplná divočina. Prístup k tejto polohe bol takmer nemožný, ale voda v tomto mieste bola skvelým biotopom pre amury. Tieto ryby by ste mali hľadať na riekach v blízkosti tŕstia, padlých stromov, kde môžu nájsť prirodzenú potravu. Je skvelé, ak sú na dne nejaké priehlbiny, kde sa voda spomaľuje a je tam menšia šanca, že sa vaše návnady odplavia.
Takto vyzerala Visla na mieste, ktoré sme si vybrali. Rozhodli sme sa, že tu budeme loviť. Len sme museli trochu upraviť breh, aby sme postavili tábor. Tak sme sa o to postarali, dokonca sme postavili mólo. Nebolo ľahké sa dostať na naše miesto, pretože sa tam musíte dostať na člne. Boli sme však natoľko odhodlaní, že to nás neodradilo.
Ďalším bodom bolo prilákať rybu na zvolené miesto. Doslova to súviselo s pokrytím vybraných bodov kukuricou. Husto sme navnadili. Zakaždým sme spotrebovali minimálne 50kg sladkého tovaru. Takto sme miesto vnadili každý druhý deň.
Konečne je čas sadnúť si s udicou v ruke. Na moje prekvapenie sa prvý amur objavil do 20 minút. Teraz som si bol istý, že to, čo sme považovali za nedosiahnuteľné, sa začína formovať. Neustále sme zakrmovali, každý druhý deň, celý týždeň, sme do vody hádzali kukuricu. Až v piatok sme ulovili ďalšie amury.
Samozrejme, boli rôzne vychádzky, niekedy lepšie, niekedy horšie, niekedy totálne beznádejné. My sme sa však učili, pozorovali a vymieňali si postrehy. Na háčikoch sme mali väčšinou rovnakú kukuricu, akú sme sypali pri kŕmení, zatraktívnenú Euro Boosterom. Našim amurom veľmi chutila Vanilka, ale osvedčili sa aj iné sladké arómy, ako Moruša alebo Broskyňa. Z času na čas letela do vody gulička ako dodatočný podnet na záber.
Výber nadväzca sa ukázal ako dôležitý aspekt pri love amurov v rieke. Väčšina nášho tímu lovila s pletenými šnúrami, ja som sa držal fluorocarbonu a ukázalo sa, že moje výsledky sú lepšie ako u kolegov. Výmena názorov, výmena vlascov a všetci sme sa mohli kochať krásnymi exemplármi na podložke. Ďalším faktom, ktorý sme si všimli pri love, bola dôležitosť farby hlavného vlasca. Nikto by nečakal, aký veľký vplyv má na záber. Pri love so zelenou šnúrou sme mali oveľa lepšie výsledky ako s bielou šnúrou. Ďalšia výmena názorov v tíme a všetci opäť lovíme s rovnakými, zelenými vlascami.
Namáhavá, veľmi systematická práca priniesla naozaj uspokojivé výsledky v podobe veľkých amurov. V mojom prípade sa mi podarilo osobný rekord (PB) prekonať trikrát, z toho dvakrát v jeden deň. Prvý väčší amur vážil 11 kg a to už bolo niečo, pretože, ako viete, sila rýb žijúcich v riekach je obrovská. Ďalšia výprava však priniesla ďalší exemplár, tentoraz vážiaci 15,2kg a o pol hodiny som sa unavil ďalším 15,8kg amurom. To bolo niečo! Tie emócie, eufória, pocit triumfu... Príjemný pocit únavy a čerešnička na torte v podobe takejto ryby, či dokonca dvoch, je to najlepšie, čo môže rybára stretnúť. Najlepšia odmena za kus práce.
Chytanie takýchto rýb v rieke je krásne, ale veľmi únavné. Sú neskutočne silné a naozaj stojí za to mať vedľa seba niekoho, kto nám pomôže v boji proti týmto obrom. Druhým aspektom je výbava. Musí byť pevná, aby ste mali istotu, že vydrží aj ďalšiu zdolávačku z brehu. Osobne odporúčam investovať do kvalitného prútu.
Amur počas záťahu nebojuje urputne. Zvyčajne sa skutočný boj začína pri podberáku. Ostražitý aziat sa začne trhať a utekať, čím otestuje celú našu súpravu. Musíte ho trochu unaviť a počkať, kým bude pripravený na podobratie. Nezabudnite každú rybu pri púšťaní nechať odpočinúť a dať jej čas na regeneráciu.
Lov amurov v riekach nie je najjednoduchší, no určite prináša veľa zadosťučinenia. Ako môžete vidieť na našom príklade, lov amura v rieke je v skutočnosti rozvinutá stratégia, ktorá potrebuje čas, aby bola účinná. Výskum, pozorovanie, duplikovanie pokusov, učenie sa z chýb a veľká dávka trpezlivosti – to sú hlavné črty budúceho úspechu.
Veľa štastia
Andrej
