ŠÍRAVA
Po dvoch neúspešných výpravách na Mušuv, kde som spolu strávil osemnásť dní s tromi zábermi a jedným zdolaným desať kilovým kaprom, putujem na východ Slovenska. Cieľ Zemplínska Šírava. Slovenské more, to je prívlastok jednej z najväčších priehrad na Slovensku. Jej 3500 hektárov vodnej plochy tomu nasvedčuje. Už vopred som sa zamýšľal, v ktorej časti budem loviť. Keďže sa na tak veľkej priehrade bez predchádzajúcich skúseností hľadá veľmi ťažko, získavam niekoľko informácií od kamaráta, ktorý tam už niečo odchytal. Poradil mi jednu z mnohých zátok. Dôverujem mu, a tak nemám nad čím premýšľať. Ostáva mi už len skúšať v rámci tohto miesta.
ilustračné foto autora článku
Jedna desať dňová výprava je určite málo na vytvorenie si obrazu o veľkej priehrade. Chuť loviť ma posúva naprieč celým Slovenskom. Po šiestich hodinách jazdy stojím na priehrade. Kamarátova navigácia cez telefón ma privádza na cestu k dohodnutému miestu. Po predchádzajúcich búrkach je cesta na prvý pohľad prejazdná len s traktorom. Riskujem a našťastie prichádzam až k vode. Ešteže to vyšlo, inak by som všetky potrebné veci prenášal asi 500m v polmetrových, blatových koľajách naprieč hustým lesom. Tento les bol útočiskom miliárd komárov, ktoré vo vhodnom momente napádali každé voľné miesto na tele. Rozmanitá zátoka už na prvý pohľad poskytuje množstvo miest na lovenie. Pri sondovaní získavám úplný prehľad o zátoke, až sa mi ťažko rozhoduje, kde skôr loviť. Tiež dúfam, že hejno pleskáčov plávajúcich pri mojom člne neobjaví kŕmne miesto. Zjavne im neprekáža ani moja prítomnosť. Predpokladane, dobrých miest je viac, ale ja sa musím uskromniť len na dve. Zo zahraničia som niekedy zvyknutý chytať až na šesť prútov, takže aj pohľad na poloprázdny stojan je smutný. Prvé miesto vyberám medzi potopenými vŕbami a vodnými rastlinami viacerých druhov v zátoke. Hĺbka vody tam nepresahuje 1,5 metra. Na toto miesto prihadzujem pár guličiek zo zmesi robin-red a tri hrste CSL a SPECIAL pelety. Napriek veľkosti priehrady nezakrmujem masívne. Druhé miesto hľadám na otvorenej vode von zo zátoky. Podarilo sa mi nájsť miesto, kde sa pomaly klesajúce dno láme zo štyroch až na šesť metrov. Široké bolo asi sto metrov s trvrdým dnom. Tu kŕmim boilisom zo zmesi bioenzym. Prvých záberov som sa dočkal po troch dňoch práve z tohto miesta. Miesto pri vŕbach v zátoke ruším.
Vytváram nové na zlome, asi peťdesiat metrov vpravo od druhého. Tu tiež lovím na bioenzym. Šesť hodín po zakŕmení prichádza záber a od tohto momentu končia záberu na druhom mieste. Skúšal som meniť aj druh boilisu, ale nepochodil som. Za deväť dní chytania sa mi podarilo zdolať osemnásť kaprov od 6 do 8 kg. Chutilo im počas celého dňa. Všetky sa nechali zlákať na bioenzym. Zdolávanie sťažovala vrstva topoľovej vaty na vodnej hladine, ktorá sa lepila na vlasec a sťažovala jeho priechod očkami. Niektoré dni tu pripomínali snehovú búrku, len s jedným rozdielom, že teplomer ukazoval 30°C. Množstvo ulovených kaprov ma potešilo, ale pre tie väčšie sa určite v budúcnosti vrátim.
ilustračné foto autora článku
Rád prechytávam veľké priehrady a ešte radšej sa na ne vraciam. Väčšinou to je na mojich úspešných miestach a práve ich znovu objavenie mi zaberalo viac času, ako som si prial. Vyriešil som to novým echolotom LOWRANCE M68-i S-map s farebnou obrazovkou a s GPS. Práve GPS bolo prioritou pri výbere nového echolotu.Úspešné miesto jednoducho zaznačím do mapy a v budúcnosti ma GPS privedie na želané miesto s presnosťou niekoľkých metrov. S echolotom už len vyhľadám konkrétne miesto na uloženie nástrahy. Myslím, že pre moje potreby som si vybral to najlepšie.
P.Š.
