Plávajúca vs. Potápavá

Je to pomerne zašité, ale o to krajšie jazero neďaleko Levíc. Krásna príroda, pokoj a hlavne vidina pekného úlovku nás oboch ženú čo najrýchlejšie k vode. Máme pred sebou viac ako 24-hodinový lov. Najmä počas celej jari a leta mám dosť málo času na kaprov kvôli pracovným povinnostiam. Ale to pozná asi mnoho kaprárov. Škoda len, že práve kaprárina je tak náročná na voľný čas, či skôr čas strávený priamo pri vode. O nastražení boilies sa hovorí už dlho a veľa. Niekto tvrdí, že plávajúce boilies je lepšie ako potápavé, iní tvrdia, že správnou voľbou je kombinácia týchto dvoch. Celkovo je pomerne dosť rozšírený práve panáčik, čiže kombinácia plavačky a potápavej guličky. Osobne by som povedal, že záleží veľa aj od danej lokality, rýb, dna a podobne... Možno veľa robí aj to, ako kto dôveruje svojej montáži či nástrahe. Je to viac ako dôležité a určite sa to oplatí. V súčasnosti je v ponuke veľmi veľké množstvo rôznych výrobcov nástrah a návnad.

Môj výber padol na konkrétnu značku. Už dlhší čas používam výrobky Tandem Baits. Majú tak široký sortiment, že si dokážem naozaj vybrať. Na túto krátku výpravu sme si pribalili hlavne boilies stredného radu Impact v priemere 16 mm - príchutiach japonský kalamár a pečeň scopex. Nechýbali ani plavačky v rovnakom priemere, ale v odlišných príchutiach. Keďže sme to chceli troška odlíšiť, boli v sladkých a ovocných verziách. Broskyňa/ananás a banánový krém

Aby to bolo zaujímavejšie stavili sme sa, kto urobí viac záberov a následne zdolá viac rýb. Ja som chytal na potápavé guličky a Maťo na plavačky.

Veľký rozdiel bol aj v kŕmení pred lovom. Ja som zvolil mix boilies z radu Top Edition v príchuti monster mušľa zaliate Impact tekutou potravou Bio Impuls. Polovica bola celá a polovicu som prerezal na tretiny. Martin zvolil jemnejšie kŕmenie zložené z CSL peliet z kukurice a konope (celé zaliate CSL-kom). Keďže sme chytali na vode, ktorá mala rozlohu iba cca 10 ha, nahadzovali sme bez nejakého sondovania dna. Montáže boli troška odlišné.

Ja som zvolil klasiku z mäkkých šnúrok Centurion 25 lb a SoftSilk tiež v 25 lb, Maťo vsadil na osvedčené D-čko z fluorokarbónu v priemere 0,44 mm. Po nahodení všetkých štyroch udíc nám bolo obom jasné, že chytám v plytčej vode cca 1-1,5 m. Maťo bol v podstatne hlbšej a to na zlome až do 3,5 m. Bude to až taký dôležitý faktor? Uvidíme na konci. Prvý záber prišiel do polhodiny, čo ma dosť prekvapilo. Mal som ukážkovú jazdu na japonského kalamára. Pekný bojovný kaprík odhadom tak 5 kg.

Našiť guličku, nahodiť a pekne na slniečku oddychovať. Aj druhý záber som mal na tú istú guľu a tiež to netrvalo dlho. Skoro úplne rovnaký kaprík, ktorý po chvíli končí v podberáku. Tento záber už nenechal Maťa ani chvíľu chladným a okamžite vyťahuje udice a svoje plavačky dipuje vo fruittele. Následne putujú udice do vody a už veselo zase debatujeme. Celé poobedie ťaháme rybu za rybou, no hmotnostná kategória sa pohybuje niekde medzi 4-6 kg. Pokiaľ ide o počet záberov, postupne a hlavne nenápadne ma Maťo prechytáva. Spolu s tmou prestávajú aj zábery. Ďalšia jazda prichádza až hodinu po východe slnka. Záber na dvojpríchuť broskyňa/ananás a hneď je jasné, že konečne ide o lepšiu rybu. Maťo po peknom boji dostal do podberáka dlhého šupináča odhadom niečo nad 10 kg. To potvrdila aj váha, ktorá ukazuje 10,85 kg. Ozaj dlháň, ktorý si zaslúži, aby mu bola darovaná sloboda. To bola aj posledná ryba, lebo počas ďalších pár hodín sa už neudialo nič. Začalo pražiť slnko a bolo tak extrémne teplo, že ryba stála v stĺpci a ignorovala akúkoľvek nástrahu. Jednoducho, keď ryba nechce, môžeme sa postaviť aj na hlavu...