Orava 2007 - Všetko naporádku, zemáky v hrádku, aj....
| Bola to moja prvá rybačka na Orave a myslím že si ju zapamätám do konca života, možno už len preto že toľko chytených kaprov som v živote ešte nevidel. Je pondelok 2. júla, po asi 3 hodinovej ceste z Piešťan sme ja, Komo a Erika konečne dorazili do prístavu na Oravskej priehrade. Bolo zamračené, chystalo sa k dažďu. Nikdy som tam ešte nebol a ani som si nevedel predstaviť aká je Orava veľká. Na brehu nás už čakal kapitán Papo ?:) s člnom. Naložili sme veci a vyrazili do tábora. Po ceste boli trochu vlny, ale 6 metrový čln si s nimi hravo poradil. Priehrada je obrovská, takže cesta trvala asi 40 minút |
 |
| Pomaly sa zotmelo, ale keďže na člne bolo GPS nebol to problém, bola na ňom presne zaznačená cesta ktorou sme mali ísť. Keď sme sa blížili, na brehu svietili signalizačné svetlá v podobe sviečok, vyzeralo to super. Po vylodení nás už čakala Kuku, Jojo, Slavo a Juro, ktorý tam aj s Papom boli už od piatku. Na mieste, kde bol tábor, bola asi 20 metrová široká pláž za ktorou sa týčila "Búda". Na terase porozkladané rybárske veci a vedľa ohnisko s pahrebou, v ktorej sa piekol čerstvo chytený kapor. V búde som sa prezliekol do pracovných vecí a išlo sa jesť, medzi tým sa však chystala veľká búrka. Čerstvý kapor bol najlepší, akého som kedy jedol. Potom však zapípal policajt a Papo zo Slavom sa rozbehli k udiciam, Slavo zasekol, Papo naskočil do člna a Slavo za ním. | |
| Pomaly sa začali vzďaľovať od brehu, ale ja som to veľmi nechápal pretože mi nikto ešte nevysvetlil, ako to vlastne chytajú. Všetci sme ich z brehu sledovali a búrka sa rýchlo približovala. Keď zahrmelo, blesk osvetlil celú Oravu, čo bol úžasný pohľad. Na vode boli už dobrých 10 minút a bolo úplne jasné že majú veľkú rybu. Keď sa vrátili, veselo oznámili že majú asi 10 kiláča, dali ho do sieťky, že sa ráno pofotia. Bolo už dosť hodín a tak sa išlo spať. Myslel som si, že budeme spať vonku ale keďže to vyzeralo na dážď, tak sa rozložil stan. Spal som v ňom ja a Erika a v predsieni spal Papo. Ráno, potom ako som vyliezol zo stanu, som bol prekvapený pretože všetko vyzeralo úplne inak. |  |
| Bolo sychravo, ale nepršalo. Všetci už boli hore asi od 6:00, pretože v noci boli v kuse zábery. Po raňajkách mi Papo vysvetlil, ako to vlastne chytajú. 440 metrov od brehu boli dve tyčové bójky vzdialené od seba 20 metrov. Osem udíc bolo zavážaných na člne k bójkam presne podľa GPS na 5 metrov od seba. Udice sa veľmi nevyťahovali, až kým nebol záber. Potom keď bol ďalší záber Papo mi povedal, že nabudúce môžem ísť s nimi. Takže, keď sa išla zaviesť udica zobral som vestu a nasadol do člna. Papo vždy riadil čln, lebo to vedel najlepšie a Jojo držal nádvezec, na ktorom bolo veľké, asi 150 gramové závažie, ďalej nádvezcová šnúra a háčik s boilies. |  |
| Slavo stál na brehu a držal udicu s odklopenou cievkou. Po 440 metroch plavby sme prišli k bójkam a Papo presne na meter zastal a Jojo začal spúšťať závažie kým nebolo na dne. Hotovo. Vrátili sme sa na breh a ja som sa musel na všetko vypytovať, lebo tam bolo toľko veľa vecí ktoré som nechápal. Znova zapípal policajt a vydali sme sa na vodu, bola to opäť Slavova udica. Sedel som v prednej časti člna, Slavo vzadu a navíjal najrýchlejšie ako vedel. Zistil som, že naviť 400 metrov a potom ešte zápasiť s oravským kaprom nie je len tak. Slavo s ním zápasil asi 3 minúty keď ho nakoniec vytiahol, mohol mať asi 3 kilá. A toto sa opakovalo po celý deň. Kapry boli veľkí bojovníci a aj menšie kusy statočne bojovali. Ja som zatiaľ nemohol chytať, pretože som nemal vybavenú hosťovačku. Ale bavilo prizerať sa, pretože som sa pritom veľa naučil. Na druhý deň vysvitlo, že Komo tiež nemôže chytať pretože nemohol nájsť papiere. Juro už musel ísť domov takže ho Papo išiel zaviesť. Medzi tým začalo pršať, takže sa toho veľa robiť nedalo. |  |
| Tento deň bol celý upršaný a ja som nemohol chodiť ani vyvážať, lebo som nemal nepremokavé nohavice. Večer tiež pršalo ale keď som sa o 4:00 ráno zobudil už nepršalo a vonku bolo svetlo ako o siedmej, Papo akurát išiel spať. Streda bola krajšia aj v yšlo slnko tak sme išli s Papom a s Erikou do prístavu na nanuk a pri tom mi Papo podľa sonaru vysvetľoval kde sú ryby. V prístave sme ešte skontrolovali Komove auto či v ňom nie sú tie papiere, a hľa, v našli sme ich v palubnej skrinke. Cestou späť som si aj vyskúšal riadiť čln, čo bola úplná pecka. Takže Komo už mohol chytať a ja som ostal jediný nechytajúci. Čo sa však zmenilo podvečer keď Papo bol kúpiť hosťovačku. | |
| Zaplatil som čo bolo treba a mal som hosťovačku na celý týždeň. Vo štvrtok skoro ráno asi o siedmej sme išli ja, Papo, Slavo a Kuku na rannú prívlač. Bolo to super chytať pri východe slnka, užil som si to aj keď sme nemali žiaden záber, čo toho roku asi nie je veľmi neobvyklé. Poobede sa Papo s Ondrom vybrali ešte na prívlač ďaleko smerom na Poľsko. My sme na brehu vyčkávali na záber ktorý aj prišiel a to hneď dve udice z čoho bolo takmer jasné že kapor je len na jednej a druhú len zamotal. Ďalší problém bol to že sme nemali veľký čln ale podstatne menší s ktorým sa muselo veslovať. Slavo išiel veslovať Komo zobral jednu udicu a druhú, ja. |  |
| Bola to moja prvá príležitosť vyskúšať si aké to je chytať veľkých kaprov. Tak sme vyrazili, sedel som v špici člna a keďže boli celkom veľké vlny, bol som dosť mokrý. Ale v tej situácií mi to pripadalo dosť nepodstatné. Keď sme sa priblížili silony boli už dobre zamotané, ale spoločnými silami sa nám podarilo vytiahnuť kapríka ktorý mohol mať cca 3 kilá. Ešte sme ani poriadne nevystúpili z člna Jojo držal Slavovu udicu s ďalším záberom. Komo vystúpil a Slavo mi zveril svoju udicu, povedal že keď ho vytiahnem je môj. Tak som sa chopil príležitosti stať sa právoplatným rybárom a vytiahol som asi tiaž 3 kilového kapra a bol z neho na mäkko. |  |
| V piatok Komo odchádzal a nechal mi svoje kaprárske udice. Kým išiel Papo odviezť Koma, Slavo ma zobral do "zátočky" zahádzať si s člna na prívlač. Po niekoľkých náhodoch som zrazu niečo zacítil na udici ale nejak som si neuvedomil že tam niečo môže byť, ale zrazu vo vzduchu na udici visela menšia ryba a skôr než som si uvedomil že to je malý zubáč, sa zatrepotala a padla do vody. Od tej chvíle som zahadzoval o sto šesť, ale už nič nezabralo. Keď sme sa vrátili, Papo bol už naspäť a išli sme vyviesť udice, čo trvalo asi pol hodinu. Bolo niekoľko záberov, asi 3, boli to pekné kúsky medzi tromi a štyrmi kilami, ale ja som stále čakal na tú moju udicu. Keď konečne zapípal policajt a hneď som šprintoval po vestu a už som sedel v člne. | |
| Navíjať s veľkého motorového člna bola väčšia makačka ako s malého. Ako sme sa približovali cítil som stále väčší tlak na udicu. Kapor bojoval úžasne a asi po piatich minútach sme ho vytiahli do člna bol krásny a ja som bol šťastný že som chytil takého veľkého kapra. Na brehu sme ho zvážili a mal asi 4 kilá, takže patril do kategórie "Vianočných". Vyviezli sme udicu a po chvíli prišiel cievkáč krásny záber. Hneď sme nasadli a bolo nám jasné, že to nebude nejaké "díte". Tento kapor bol nebol taký bojovný ale mal strašnú silu. Po dlhom boji sa konečne vynoril na hladinu a bol obrovský keď sme ho podberákom vytiahli hore nevedel som sa naňho vynadívať. Hneď sme ho na brehu zvážili a mal neuveriteľných (aspoň pre mňa) 8 kg. Keď som sa s ním fotil ledva som ho udržal. Ani by ma vo sne nenapadlo že vytiahnem takého obrovského kapra. |  |
| Pustili sme ho do vody lebo bola dohoda že ryby väčšie sa púšťajú. A tak som mohol ísť spať nadmieru spokojný. Sobota bol posledný deň keď sme už poobede išli domov. Doobeda však ešte prišiel jeden záber na moju udicu. Bol to taký cievkáč, že trhlo udicou a uvoľnila sa s tripodu. Okamžite sme vyrazili ale žiaľ bohu sme zistili že sa silóny zamotali aj keď ryba tam stále bola. Podarilo sa mi ju vytiahnuť aspoň k hladine ale ešte stále bola ďaleko. Keď sa nám ukázal pri hladine bol ešte väčší ako ten 8 kilový a pološupináč. Už to vyzeralo že sa nám ho možno podarí dostať hore, ale ako sa silony seba treli roztrhli sa a možno aj 10 kilový kapor odplával.Bola to škoda ale taký je život. Potom keď sme už vyťahovali dosť zamotané udice na jednej bol ešte kapor a to bolo všetko. Všetko sa z balilo, upratalo a boli sme pripravený na odchod, ešte posledné fotky. Malý čln sa naložil vecami a na vrch sa pevne priviazali lehátka aby nič nevypadlo. Do veľkého člna sa ich dalo pomenej aby bolo kde sedieť. Na člne som išiel ja, Papo a Slovo. |  |
|
Plán bol taký že mi pôjdeme na člne a malý čln budeme ťahať za sebou, ostatný pôjdu pešo. Keď sme vyrazili ešte sme nemali ani tušenia čo nás čaká. Vlny neboli až také veľké, motorovému člnu to nerobilo problém ale do malého člna troška špliechala voda. Tak som si povedal že budem mať mokré veci, no žiadna tragédia. Ale keď sme prešli okolo "Líščáku", to bol vlastne taký špic za ktorým to bolo oveľa otvorenejšie, začalo "prihárať" alebo skôr zatápať... Vlny sa zväčšili a malý čln začal pomaly naberať vodu. Naspäť sa ísť nedalo pretože najbližší breh bol dosť ďaleko. Každou vlnou čln naberal viac a viac vody. Slavo sa postavil aby videl lepšie a zistil že zadná časť, v ktorej bola 30 kilová, bola skoro úplne pod vodou. Papo spomalil a Slavo priťahoval čln bližšie, a už vypadol prvý sáčok s teniskami. Všade naokolo plávali plastové krabičky s boilies a podobné veci. Ale našťastie sa okolo plavili poliaci a tak začali zbierať naše plávajúce veci. Čln už bol skoro vo vode a tak sme rýchlo prerezali laná ktoré držali lehátka vyberali sme veci. Spacáky, ruksaky a rôzne veci. Zadná časť už bola asi pol metra pod vodou a ja som držal špic člna nad hladinou a Slavo z neho vyberal veci, všetko čo sa dalo zachrániť. Ešte sme vybrali nejaké kufríky a čln bol už prázdny a skoro prevrátený hore dnom a nad vodou ho držal len špic naplnený vzduchom. Papo trochu pridal povolili sme lano a ako sme predpokladali čln sa sám prevrátil do správnej polohy, akoby nič. Veľký čln bol natrieskaný vecami ale mi už sme sa na tom smiali lebo sme zachránili väčšinu vecí, a vtedy zaznela pamätná veta "Všetko je naporádku, zemáky sú v hrádku, aj keď nie všetky". Na brehu sme teda zhodnotili straty a zistili sme že sa stratili Slavov kufrík z návnadami za niekoľko tisíc, potom dve sekery, batéria, a e šte nejaké nie veľmi podstatné veci. No a už ostalo len naložiť čln všetky veci a cesta domov. (Použité náčinie: sonar Lowrance LMS 525C DF; boilies Tandem Baits - konope, Natural Food, Crab&Crayfish; navijaky LW1200 a KarpKing; prúty Albastar a SPORTEX) |
|
