Okolostojaci dospelí, ktorí sprevádzali ostatné deti, konštatovali, že nevideli dávno dieťa, čo každý záber dokázalo premeniť na ulovenú rybu. Asi po dvoch hodinách sme zbadali ako ujo Blanárik pláva za udicou, ktorú jeho synovi zobral kapor. To sa nám nemôže stať. Udica je pevne očkom opretá o rázcošku a navyše rúčka je na stoličke kvôli okamžitej reakcii pri zábere. Moje povinnosti organizátora pretekov mi ale sem-tam nedovolili byť pri Ajkovi - musel som pozrieť aj iných pretekárov. Ako som sa vracal, už mi Emma Lipková – rozhodkyňa - zvestovala, akého veľkého kapra vytiahol Ajko. SUPER a sám!
Tak som si povedal, ešte jedného a je na bedni. Polhodinu pred koncom pretekov som zase odišiel na pár krokov a zrazu vidím, ako Ajko bezmocne stojí na brehu, rozhadzuje rukami a udica šprintom pláva po vode. Ešte z predchádzajúceho zásahu mokrý ujo Blanárik pre ňu potom obetavo plával, ale kapor sa, žiaľ, na protiľahlom brehu zamotal...
A ako sa to stalo? Dedko Cibrín priniesol Ajkovi jahôdky, (aj mne sa z nich ušlo) a ten kaprisko musel určite vidieť, ako sa Ajko pre jednu načahuje a vtedy mu zobral udicu do vody! No veľká smola! Pri vážení úlovkov bolo jasné, že tých nádherných 3 500g. ulovených rýb na bedňu nepostačí. Ale možno keby ten kapor vedel, že ak by ho Ajko vytiahol, skončil by druhý, tak by určite sa isto vrátil... Teraz to určite ľutuje...
Ale Ajko neboj, určite ťa raz pohár počká, tomu ver!
Autor: Jaroslav Heler, vedúci DRK
