Marcová rybačka
| Už vo februári som vedel že koncom marca ma čaká štvordňová boiliesová výprava do Maďarska. A vôbec moja prvá boiliesová. Netvrdím že s boilies som nemal skúsenosti, ale moje znalosti siahali asi do bodu, ako sa takáto nástraha priväzuje ku háčiku, teda bez pozitívnych výsledkov. Moje prvé balenie boilies mám ešte niekde odložené a to má už asi dva roky, ak nie tri. No bol som usilovný, alebo skôr to bola už horúčka a informácie som nasával odkiaľ sa len dalo, aby som bol pripravený na chytanie veľkých kaprov. Nasledovali výdavky na potrebné vybavenie, ktoré asi nikdy nekončia. |  |
 |
Keď prišiel ten deň, deň odchodu, s mojim parťákom a veľmi dobrým kamarátom Norom sme naložili všetko potrebné do auta a išlo sa. Za hranicami sa pripájame k Jančimu, Ďurimu a Mišovi a už cestujeme smerom na Miskolc. Po ceste neustále sledujem teplomer ktorý ukazuje napoludnie 17 stupňov Celzia. Po príchode do Harsányu kupujeme lístky na rezervované miesta 1,2,3, prechádzame na druhý breh rybníka a rozbaľujeme sa. Staviame byvaky, pripravujeme udice. |
| S Norom vyvážame bójky a zisťujem hĺbku a zloženie dna. Nasleduje vnadenie na ktoré používam iba tzv. Proteinovú zmes, čo je zmes rôznych peliet a boilies. Udice zmontované, nastražené a nahadzujem. Alebo skôr sa iba pokúšam nahodiť a trafiť sa do blízkosti bójky. Problém nie je vo vzdialenosti bójky od brehu ale v mojej neskúsenosti s nahadzovaním s boiliesovým prútom. No časom si zvykám a bójky posúvam o asi 15 metrov ďalej od brehu keďže vieme že na tomto rybníku platí zásada: čím ďalej nahodíš, o to viac úlovkov. Zoskupujeme sa pri stolíku a čakanie na záber skracujeme debatou hlavne o rybách, nástrahách, ale aj o práci. Schyľuje sa k večeru a prichádza aj zima, tak si pripíjame na všeličo a „nasadáme do rakiet“. |  |
 |
Váži skoro 6 kíl, jeho nový osobák. Veľmi sa teším tejto rybke lebo je prvá, nie je malá a hlavne zabrala na udicu začiatočníkov. Nasleduje fotenie a naspäť do spacákov. O pol šiestej sa zobúdzame zas. Janči zdoláva väčšieho kapríka. Horko ťažko ho odmeriame a váži 14,8 kg. Fotenie, a rybička putuje späť do svojho živla. Cez deň Noro vyťahuje krásneho lieňa a jedného kapra, no zábery neprichádzajú tak ako sme čakali na tejto vode. Zobúdzam sa o pol štvrtej ráno. Noro má peknú jazdu a ťahá z vody kapríka. Keďže sme nakúpili boilies rôznych aróm, skúšame meniť nástrahy. Asi o desiatej večer sa ozve môj signalizátor. |
| Zasekávam a k brehu ťahám kapríka. Váha ukazuje 7,2 kg čo je môj nový osobák a môj prvý väčší kapor. Fotíme, následne púšťame rybu a pripíjame si. V noci ma Janči dvakrát budí aby som odfotil kapríkov ktoré chytil. Jeden z nich váži niečo cez desať kíl a je krásne bacuľatý. Celý deň čakáme na záber bez výsledku. O siedmej večer mením nástrahy a nahadzujem udicu. Bez uvolnenia brzdy ju vkladám do stojana a nahadzujem druhú udicu, s tým že ich nastavím naraz. Prút vkladám do stojana, uvoľňujem brzdu, zaväsujem swinger a zapínam signalizátor. Tak isto aj na prúte ktorý som nahodil asi pred troma minútami ale... Uvoľňujem brzdu a cievka sa pomaly točí. Vravím si, že som asi príliš napol vlasec ale keď sa nechce zastaviť rýchlo zasekávam. Cítim väčší odpor no za chvíľku sa rybička ocitá v podberáku. |  |
 |
Vážime ju a ručička ukazuje 12,3 kg. Rýchlo ju púšťame späť do vody, pripíjame na krásny úlovok a s Mišom ešte zostávame debatovať. O polnoci sa ozýva môj signalizátor zas a zdolávam kapra o váhe 6,2 kg. Rozhodli sme sa zaľahnúť a s príjemným pocitom zdolaných rýb sa ukladám do spacáka. Ešte počujem že môj signalizátor na treťom prúte pípol ale už sa mi nechce vyliezť z tepla. Ešte jedno pípnutie ale už zaspávam. Zobúdzam sa až na jazdu o pol tretej, na udici číslo tri ktorý ma stál aj s navijakom 600 korún. Zasekávam a cítim že je na nej silnejšia ryba. Zdolávanie s takým prútom trvalo o čosi dlhšie ale rybu bezpečne podoberá Noro a hneď ju aj vážime. Je to krásny lisec o váhe 11,2 kg, môj posledný kaprík tejto výpravy, no určite nemôžem byť sklamaný. |
|
Pokiaľ máte záujem o bližšie informácie o |
|
