Partikel počas varu dolievam vriacou vodou, aby neprihorel. „Tigráč“ obohatím ešte o kilo cukru a asi o päť veľkých chilli papričiek. Kukuricu nijak neochucujem. Po dôkladnom uvarení nechávam partikel vychladnúť a presypávam ho do pripravených vedier. Kým sa vyberiem na ryby, voda vo vedre sa stane lepidlom a tigrí orech prejde procesom fermentácie. Naostatok zostáva ešte predpripraviť si boilies. Masu zalejem teplou vodou asi na dve hodiny, čím dôjde k naleptaniu štruktúry. Potom hmotu scedím a prelejem príslušným boostrom, počkám asi hodinu a krmivo je na svete!
Hor sa na rybačku!
Konečne nastal dlhoočakávaný deň D! Pred nami bol predĺžený víkend a predpoveď počasia sľubovala poriadne horúce počasie. Po príchode mojich rybárskych kolegov - Jarda a môjho strýka Petra - sme si rýchlo pobalili všetko vybavenie a hor sa k vode! Voľba padla na štrkovisko Komjatice. Tu sme sa usadili pri starom stavidle. Ideálna lokalita – naše miesto totiž musí zniesť šesť udíc, miesto na bivak a nadôvažok, poznám ho dokonale ako svoju dlaň. Kým som osádzal bójky, vykonal úvodný zákrm a naväzoval montáže, kolegovia rozkladali tábor.
Ako miesto lovu som zvolil protiľahlý ostrov, kde je asi päť metrov od brehu koryto starého potoka. Pozvoľne sa zvažuje do troch metrov, a potom sprudka až do šiestich metrov.
Jednu montáž som položil na vrch hrany a prihodil len pár predpripravených guličiek a lopatku tigrieho orecha. Druhý prút vyvážam pod hranu a bohato ju zasypávam kukuricou tak, aby ryba nemala šancu spoznať, že tu leží montáž.
Neprešla snáď ani hodina a prvý kaprík - odhadom štyri kilá - sa už trepotal na mojej podložke. Prišiel na dve zrnká kukurice, ktorými som aj kŕmil, nadľahčené jednou umelou kukuricou.
Počet ulovených rýb rapídne stúpal. Rátali sme ich na desiatky, no stále tomu chýbala tá povestná čerešnička na torte.
Rybačka sa chýlila ku koncu. V posledné ráno to vyšlo Jardovi na japonského kalamára od Tandem Baits. Avšak po zdvihnutí udice nezacítil žiaden odpor. A po vytiahnutí zostal stáť ako obarený. Ryba odrezala celú montáž aj s olovom, nehovoriac o jeho fluorocarbóne s priemerom 0,5 mm. Ten vyzeral ako odstrihnutý...
Jazero je plné slávičiek a niet sa čo čudovať, keď po štyroch dňoch plných akcie, povolil.
Jardovo rozčarovanie sa však zväčšilo o desať minút neskôr, keď som vytiahol toho istého kapra, ktorý ušiel jemu. Ako sme zistili, že to bol práve on?
Jednoducho.
V tlame mal pichnutý totožný nadväzec aj s guličkou a aby tých náhod nebolo málo, tak prišiel na tú istú nástrahu, na akú zabral Jardovi - na japonského kalamára od Tandem Baits v priemere 20 mm. Ja som ho však okabátil šnúrou s oloveným jadrom a nadväzcom typu „blowback“.
Krásne stavaný šupík skončil na váhe. 17,5 kg, po odčítaní saku čistých 16,5 kg. Putoval naspäť do vody rovnako ako zvyšné ulovené ryby. V budúcnosti šikovného kapríka ľahko rozpoznajú i ďalší rybári. Po oboch stranách má totiž zvláštnu deformáciu šupín. Mne len zostáva dúfať, že budem mať tú česť uloviť ho znova.
Takto sa teda zrodil môj doterajší osobák - aj s riadnou dávkou šťastia, ktoré koniec koncov k rybám patrí.
Autor: Marek Rumanovský
