Bled – jazero, ktoré poláska srdce kaprára (2)

Bled – jazero, ktoré poláska srdce kaprára (2)

Čarovné slovinské jazero Bled, nachádzajúce sa v srdci julských Álp, sa od polovice roku 2013 začalo stávať čoraz známejším medzi európskymi rybármi. Úsilie uloviť čo najväčšiu rybu sa podpísalo i na stave tunajších kaprov. Neblahý vývoj na tunajšiu faunu zaznamenal Vilo Kollega: "Na našich miláčikoch je znať, že sa inštinktívne začínajú kŕmiť v nočných hodinách. Papule už nesú známky opotrebenia háčikmi a zábery sa zmenili na veľmi nesmelé naťahovanie nádväzca a samozrejme, im táto kondícia ubrala aj na ich bojovnosti. Rozprávke vyzerá, že je koniec..."

August 2013 – internet je plný správ o jazere Bled, kde sa v priebehu mesiaca podarilo uloviť Talianom päť kaprov cez 25-kilogramovú hranicu. Striedali sa nonstop na jednom mieste a masa kŕmenia urobila svoju robotu.

Čarovný kaprársky raj - 200-hektárové slovinské jazero Bled - objavili masy rybárskych turistov z Európy. Bude mu koniec?


September 2013 - okolo jazera je asi 20 rybárov z Holandska, Švédska, Nemecka, Talianska, Anglicka a ja ich pozorujem pri ich nezmyselnom kŕmení. Každý zo štvorice Holanďanov nahádže kŕmnou raketou za veľké vedro tigrieho orechu a na vrch po panáčiku boilies. A potom, keď nedajbože niečo chytia, sa odfotia v tričku nejakej slávnej firmy vyrábajúcej boilies.

Aké je ich prekvapenie, keď ráno vstali až o deviatej a ich miesta sú už dávno obsadené. Samozrejme, na novom mieste zopakujú včerajší postup a kapry sú rozbehané a upchaté. Prevažne berú až vo večerných hodinách a taktiež pozorujem, že kapry už majú poznačené ústa od háčikov a niektoré, ktoré poznám už išli dole aj s váhou. Zdolávame v dvojici len 12 kaprov - aj to je celý deň bez záberu. Jediné pozitívum: Jaro si dvíha osobák na 23,80 kg.

Odchádzam od vody skoro so slzami v očiach. Viem, že tejto rozprávke je koniec. Už aj domáci Slovinci, s ktorými som sa časom pozoznamoval, nevidia budúcnosť svojho revíru v ružových farbách a boja sa, čo bude s ich miláčikmi, ako sú papagáj, Big Ben, Babyface, Big Boy či Scarfish. Ešte sa sem chcem vrátiť a zažiť ešte aspoň jeden fantastický týždeň!!!!!  Najhoršie na tom všetkom je, že som tu zažil vrchol svojho kaprárskeho života. Viem, že to, čo som zažil na tomto jazere, už nezažijem. Prečo?


Neviem, či sa mi to podarí opísať v nasledovnej vete alebo riadkoch.

  1. Na vode, ktorá sa nachádza naozaj v srdci prírody a aj napriek nespočetnému množstvu návštevníkov,  je tu všetko upravené. O všetko je náležite postarané a industrializácia len málo narúša čaro julských álp a okolitej prírody.
     
  2. Priezračná voda, v ktorej možno obdivovať súboje kaprov a sledovať aj z brehu rôzne ryby, ako sú neskutočné hejná červeníc, voľne stojaceho sumca, obrovské jalce a samostatne striehnuce šťuky.
     
  3. Záber od kapra sa dá prirovnať, ako keby ste zachytili motorkára. Po zodvihnutí udice ešte robíte hodnú chvíľu len štatistu, potom nastane bod nula a až potom nastáva  súboj,  ktorý sa pretiahne aj na vyše hodinu.
     
  4. Malý rybársky tlak umožňuje, že kapry sú nielen zdraví, ale sú aj vo výbornej kondícii. Na dôvažok majú aj stavbu tela, ktorá mi imponuje, vysoké a s brušiskami. Pred rokom by som napísal, že aj počet kaprov presahujúcich 20-kilogramovú hranicu je veľký. Dnes však po viacerých opakovaných rybách viem, že to bol výsledok toho, že som tam chytával sám a na jazere bolo len jedno kŕmne miesto. Keďže sme si so známymi vymenili fotky veľkých rýb, viem, že sa dookola chytajú tie isté ryby. Všetko sú to ale nádherné kapry. Za dva roky  sa mi na breh podarilo dostať 26 kaprov cez 15 kg, 11 kaprov cez 18 kg, 10 kaprov cez 20 kg, z toho dvakrát Joa s váhou 22,80 kg, Big Boya s váhou 24,70 kg a Papigiho s váhou 26 kg. Samozrejme, že aj moji parťáci si chytili osobáky. Pán doktor 25,40 kg a Jaro 23,80 kg.



Október 2013 – s parťákom Vilom ideme na jazero, na ktorom ešte nechytal, s malou dušičkou. Tvrdím síce, že všetci, čo boli so mnou na tejto vode, si chytili kapra cez 20 kg, ale viem, že to už nemusí byť pravda. Celý deň sa venujeme lokalizácii kaprov. Miesto je však po troch dňoch a štyroch záberoch sklamaním. Nastáva rozhodnutie a sťahujeme sa na moje najobľúbenejšie miesto na jazere. Aj keď za tri dni zase len štyri zábery. Aspoň si zdolávame každý po rybe cez 20 kg. Na záver nám Bled ukazuje, ako tu vie pršať a 10 minút pred odchodom zmokneme do nitky. Je nám jasné, že výnimočné zážitky na Blede asi skončili. O zdolávaní kaprov cez slnečné dni a o 50 kaproch za šesť dní môžeme len snívať. Na našich miláčikoch je znať, že sa inštinktívne začínajú kŕmiť v nočných hodinách. Papule už nesú známky opotrebenia háčikmi a zábery sa zmenili na veľmi nesmelé naťahovanie nádväzca a samozrejme, im táto kondícia ubrala aj na ich bojovnosti. Rozprávke vyzerá, že je koniec...


(Pokračovanie nabudúce)


Autor: Vilo Kollega

 

Prečítajte si: Bled – jazero, ktoré poláska srdce kaprára (1)

Navrch stránky