Ako som si zachytal na chorvátskej Sáve

Po takmer osemhodinovej ceste sme uvideli chorvátsku krajinu takú, ako ju málokto pozná. Žiadne more, piesok, slniečko....Na prvý pohľad som onemel. Vôbec som nevedel, či budeme môcť chytať ryby. Voda zaliala väčšinu polí… Z toho som mal fakt zmiešané pocity. Dorazili sme na miesto stretnutia, kde nás už čakal náš sprievodca Mičo s parťákom. Po vzájomnom zoznámení sa sme naložili výbavu na vlečku traktora a spoločne sme smerovali k chatkám, kde sme mali byť ubytovaní. Po príchode sme rýchlo vyložili veci a niektorí kolegovia si šli obzrieť rieku. Každý jeden, čo sa vrátil späť, bol nadšený. Vraveli, aká je to krásna voda! Aj napriek tomu, že je dosť dvihnutá. Neváhal som a šiel som tiež. V ten istý deň som zažil druhý šok. Rieka Sáva je neopísateľná. Čisté brehy, žiadne smeti. Je absolútne nedotknutá činnosťou človeka. Čarovná...
 

Čoho som sa trošku obával, bolo, že voda je pomerne dosť vysoká. Potvrdil mi to aj jeden zo sprievodcov. Avšak pre mňa a Jarda ako feeder-istov, to nepredstavoval problém. Doma chytáme na košíky s váhou presahujúcou až 150 g. Rýchlo som teda bežal ku chatke a už som sa dohadoval s Jardom, či ideme skúsiť niečo uloviť. Po malom pokeci s Mičom o tom, aká osádka bielej ryby sa tu nachádza, sme vhodne zvolili krmivo. S Jardom sme sa zhodli na sladkej báze. Miešali sme spoločne jedno a to isté krmivo, pleskáč plotica s pridaním ploticového posiľovača (TTX, black magic, Red rouch, posiľovač Plotica korenistá). Dovlhčili sme ho a pomaly sme sa premiestnili k vode. Nakoľko feeder si vyžaduje veľa vecí, tak nám museli naši parťáci pomáhať s ich ponosením k rieke. Pretekárska bedňa, pláto, rôzne držiaky, stojany, puzdrá na udice… to je len malá časť z potrebnej výbavy.
 

Konečne sme sa rozložili a prvýkrát nahodili. Zatiaľ len s prázdnym košíkom, aby sme si zmapovali dno a dozvedeli sa, či je členité alebo rovné, s prekážkami alebo bez. Odhadom môžem povedať, že hĺbka bola približne 6 - 8 metrov na základe toho, ako dlho padal prázdny košík na dno. Jardo mal zaklipovanú vzdialenosť asi 15 metrov, ja som bol trošku ďalej - asi 20 metrov. Aby sme mohli dostatočne ďaleko nahadzovať a chytať pomerne na takejto ťažkej vode, tak sme museli zvoliť aj dostatočne pevné, ale súčasne ľahké prúty. (Jardo: Browning Black Viper 3.9 – 100 g a ja: Browning Black Viper 4.2 – 120 g). Obaja sme používali odhodovú šokovú šnúru s tenkým priemerom.  Po úvodnom rozkŕmení asi troch košíkov som prvýkrát nahodil naostro. Prvý záber nedal na seba dlho čakať a prvá ryba z rieky Sáva bola vonku.

Po asi dvaapolhodinovom rybolove sme ukončili prvú rybačku. Zatiaľ čo niektorí sme skúšali chytať ryby, ostatní sa pokúšali niečo dobré navariť. Po náročnom dni sme si dali teplý a chutný vývar, dohodli sme taktiku na nasledujúci deň a šli sme spať.

Prvé ráno sme vstávali zhruba okolo siedmej. No mali sme aj takých, čo nevedeli vydržať a vstali o piatej. Pomaly si viazali udice a chystali veci. Po večernej dohode sme naložili veci do člnov. Šli sme asi sedem km dole prúdom k miestu, kde bola hlboká jama. Krásny točák. Tam by sa mali zdržiavať ryby v takomto chladnom počasí. 
 

Ako sme prišli, ryby sa ukazovali na hladine. Síce v prúde, ale videli sme život a plní nadšenia sme chystali vercajch a začali chytať. Tak, ako vždy som si najskôr zmapoval dno a začal som chytať. Prvé tri košiky boli zakrmovacie. Konečne som si napichol kostných a šup - prvý ostrý náhod na novom mieste.

Čakám, čakám, nič sa nedeje. Nevadí. Vyťahujem, napichujem nových kostných a späť do vody.  Takto som vyčkával asi 15 minút, potom som to tam nechával dlhšie 30 minút a stále nič. Nechápem, čo sa deje, čo robím zle. Už som vyskúšal všetko, skrátiť nadväzec, predĺžiť, nadľahčiť nástrahu. Posiľovač do krmiva… Nič nefungovalo. Jardo chytil jednu rybu na konci dňa, malého pleskáčika. Vyzimení balíme veci, nakladáme do člna a smer chatky.

Konečne sme dorazili, rýchlo vyložiť veci na breh a šup zohriať sa na chatku. Aspoň jedna pozitívna vec z celého dňa bola. Čakal nás teplý guláš, ktorý som pomáhal variť. (o to viac mi chutilo :P )
 

Ako v prvý deň, tak i druhý sa všetci stretávame v našej chatke, kde sa dohaduje taktika na ďalší deň. Sadám si k Jardovi a rozprávame sa o dnešnom love. Dalo by sa povedať, že sme vyskúšali asi všetko a bez úspechu. Dohadujeme sa, ako a kde budeme zajtra chytať. Jardo by rád vyskúšal feeder z člna. Super nápad, ktorý sa dá aj uskutočniť. Jardo šiel teda miešať krmivo. Tentoraz ho postavil na Syre (TTX, Easy cheassy Red rouch, Parmezan). Osobne som veril krmivu, ktoré sme mali v prvý deň a aj dnes. Myslím, že príčina nebola v krmive, ale v počasí. Nakoľko nás viacerých dnes bolela hlava. Po večeri mi Juraj prezradí,  aké bude počasie zajtra. Vravím mu, nech pozrie, aký bol dnes tlak. Odpovedal, že strašne nízky. Taktiež chalani, čo boli prívlačiť, hovorili, že ryba bola v stĺpci a to bol ten dnešný dôvod, prečo sme nevedeli vykúzliť záber. Ako sme sa rozrečnili, tak sme si ani neuvedomili, koľko už je hodín. Rýchlo sme upratali a šli spať.
 

Nové ráno, nový deň. Vyberáme sa na nové miesto, tentoraz zhruba pol kilometra hore prúdom. Zakotvil som na špici medzi riekou Sáva a kanálom. Rýchlo vykladám veci z člnu, rozbaľujem materiál a nahadzujem olovko. Dno vyzerá byť pevné, bez prekážok. Asi na 15 metroch som natrafil na hranu. Odhadujem asi šesť m vody, super z predošlého trinásťmetrového dna na šesť. Po uvodnom zakŕmení piatimi košmi som nahodil naostro a hneď záber. Paráda! Malý pleskáčik, asi 30 cm. Po ňom ďalšiu hodinu nič. Po ďalšej hodine jemný “kopanec“ do špice, zasekávam. Plotička. Rýchlo vypnem, pustím späť, nahodím. Po chvíli ďalšia ryba. Takto to šlo asi 20 minút. Vytiahol som šesť rýb, síce menších, ale super. Oproti predošlému dňu aspoň niečo. Po približne štyroch hodinach ma prišli zobrať chlapi na člne. 
 

Pomaly som začal baliť veci. Zrazu sa mi začala triasť špica. Pozerám na Paľa, či ma náhodou neprehodil. Pokúšal sa totiž nad mojim kŕmnym miestom prehádzať gumu… No nič. Zasekávam a čo zrazu nevidím. Rak! Chytil som raka riečneho! Okamžite mi spadla sánka. To čo je! S Papom pozeráme na seba. Super, ani som ho nestihol chytiť, vypol sa a spadol späť do vody. Prekvapilo ma, že aj raky žijú v takej veľkej a prudko tečúcej vode. Svedčí to o jej kvalite a čistote. 
 

Rýchlo balím veci. Už sa stmieva. Výbavu sme nahádzali do člna a smer chatka. Rovnako ako v predošlé večery ani dnes nechýbala porada a príbehy, kto a čo cez deň chytil. Kecám s mojim parťákom Jardom. Pýtam sa, či sa darilo. Pozrel na mňa, pousmial sa a povedal, že ani ťuk. Hmm…Neviem, čo mu nato povedať. Máme pred sebou ešte dva dni chytania. Tri dni sme nič poriadne nechytili. Zajtra to risknem a budem chytať hneď pod chatkou, kde bývajú naši sprievodcovia. Skúšali sme sladké pleskáčové krmivo, syrové na mreny, slané… Nič. Hovorím Jardovi, že vyskúšam to, čo chytám u nás cez zimu - korenisté ploticové krmivo. Buď vyhorím alebo zachytám.

Ideme spať, ráno skoro vstávame.
 

Je štvrtok. Pol siedmej. Najedený idem pomaly k vode. Chlapi sa začinajú nakladať do člnov a vyrážajú na vodu. Ja si zatiaľ miešam krmivo. Zarobil som si 1kg Gardons ½ Red rouch ½ Black magic a 200g práškový posiľovač gardon - všetko od Browningu. Koncový výsledok: jasné, korenisté, koriandrové krmivo, ktoré neuveriteľne šľapalo. Už po treťom nahodení ťahám rybu. Nie je to ozruta, ale oproti tomu, čo sme chytali predošlé dni, asi najväčšia. Chytal som štyri hodiny nepretržite. Podarilo sa mi uloviť viac ako 50 rýb, čo bolo pre mňa obrovské prekvapenie. Rovnako asi aj pre ostatných, keď zbadali plnú sieťku.

Prevažne brali na 2-3 kostných červov.  Od pleskáča zeleného, plotice lesklej až po jalca tmavého. Dokonca som chytil aj jedného bonusového kapríka s hmotnosťou asi tri kg. Dnes som si vynahradil neúspech z predošlých dni. Naozaj som si dnes schuti zachytal krásne ryby… Krmivo šľapalo super, dalo by sa povedať, až moc dobre, keďže som ryby ťahal na náhod. Robíme foto a ryby púšťame späť. Večer som bol malý hrdina :P Toľko rýb nechytil nikto. Nešlo ani o ten počet, ale celkovo. Dnešok patril mne - zachytal som si asi za všetkých. 
 

Posledný večer, super atmosféra. Niečo sa pojedlo a aj popilo. Rozdeľujú sa plány, kto, kde a ako bude zajtra chytať. Hovorím si, že zajtra už nepôjdem. Dnešok bol skvelý a ako sa vraví, v najlepšom treba prestať. V kľude sa pobalím, zatiaľ čo chalani budú na vode.
 

Piatok - posledný deň. Ráno klasika - raňajky, chlapi šli na vodu napriek tomu, že pršalo od skorého rána. “Blázni,” hovorim Jožkovi. Pousmial sa, však hej. Okolo obeda ich čakáme spolu s Jardom na verande. Vracali sa s úsmevom.  Vravím si, naozaj blázni, sú premočení na nitku a ešte sa aj smejú. Jožko hovorí, že to bola najlepšia rybačka: “Tak sme si všetci zachytali. Ryba išla na náhod.” “To si snáď uťahuješ,” odpovedám. “Niee… No kukni,” ukazuje mi foťák. Ozaj! Toľko rýb, čo pochytali v tom daždi, sa mi ani veriť nechcelo. Tak nakoniec sa nezľakli zlého počasia, šli skúsiť a zachytali…. Čo k tomu všetkému dodať? Jednoducho, RYBOLOV je ŽIVOT!
 

Na záver by som sa chcel všetkým poďakovať, že som sa mohol zúčastniť tejto expedície, ktorá bola viac ako 100% - ná! Super prostredie, ani opísať sa to nedá slovami. Super partia, od chalanov Sports-u, ktorí ma pozvali, cez chalanov rybárov a nakoniec aj našich super sprievodcov, ktorí sa o nás starali nadštandartne. Čo sme chceli, vedeli zohnať. Kam sme chceli ísť chytať, tam nás zobrali. 

Ako sa vraví, kto nevyskúša, nevie. Este raz srdečne ďakujem za super expediciu!

Autor: David Košecký, člen tímu SPORTS BROWNING FISHING TEAM SLOVAKIA