Zvolil som si dve miesta, čo boli zaujímavé tým, že boli pri brehu a nikto tam nechodil. Hneď pri týchto lovných miestach boli zatopené obrovské stromy s dĺžkou viac ako 20m. Na jednom mieste - asi 2,5m od brehu - klesala hĺbka až na päťmetrové pevné štrkové dno. Pre mňa určite top miesto. Ako druhé som zvolil miesto na opačnom brehu s podobnou hĺbkou, ale trošku mäkším, čiastočne bahnito-piesočným dnom.
Na prvé miesto som zvolil jednoduchú montáž a jeden boilies o priemere 24mm, príchuť Dirty Devil. K tomu som zakŕmil dvomi hrsťami totožných gúľ v rôznych priemeroch. Na druhý prút som umiestnil ovocnú guľu - novinku pre tento rok - Punky Monkey, doplnenú pop-upom totožnej príchute, alias ,,panáčik“. Tam som zvolil bodové kŕmenie cca 10 guličiek jedného priemeru - 20mm. Všetko bolo nachystané, začalo sa zvečerievať a veril som, že to musí prísť. Po hodinke čakania prišla razantná jazda z prvého miesta, kde bol jedna gulička Dirty Devil. Hneď spočiatku som pocítil, že to bude asi niečo krajšie! Asi po desiatich minútach sa vyvalil krásny šupináč. Váha ukázala krásnych 13kg. Lepší začiatok som ani nemohol čakať. Po pár fotkách ryba hneď putovala do vody. Okamžite som vyviezol naspäť, ale už bez kŕmenia. No ryba už nezabrala.
Druhý prút bol celú noc bez pípnutia. Ráno pri svitaní sa však od neho ozval padák. Pri záseku som zacítil odpor, ale ryba hneď behla do stromu. Rýchlo som skočil do člna. Po príchode k prekážke sa mi ho podarilo uvoľniť a začal súboj, ktorý som vyhral a ďalší kaprík skončil na podložke. Váha ukázala 7,3kg. Po pustení som okamžite prút vyviezol, zakŕmil som zas bodovo 5 až 15 guličiek Punky Monkey. Cez deň mi toto miesto ešte prinieslo dve ryby okolo 5kg. Všetko som nechal tak, ako aj predtým.
Na druhom prúte som spravil zmenu, keďže nebol záber cez deň. Predmočil som boilies Dirty Devil a zvolil som menšie kŕmenie ďalej od lovného miesta. Po zotmení sa mi moja taktika osvedčila. Okolo 23.tej hodiny prišiel jemný záber a swinger sa oprel o prút, ale stál. Po záseku som zacítil dosť veľký odpor, čo ma prekvapilo. Nemohol som si dovoliť stratu ryby v prekážkach, tak som okamžite skočil do člna a šup tam! Po príchode sa ryba ani nepohla, čakala ma. Začal sa neskutočný boj, ktorý trval viac ako 20 minút. Už som horel nedočkavosťou, ale aj strachom, že ryba mi môže spadnúť. No našťastie sa mi podarilo kapra unaviť a zbadal som záblesk šupín na hladine. Nevedel som čo od radosti a hneď som tipoval váhu. Po príchode na breh som bol plný očakávaní, váha ukázala niečo cez 17kg. Neskutočná ryba! Zdravá, v kondícii strašne ma potešila. Rýchlo pár fotiek a šup do vody. Verím, že ho ešte chytím a bude mať o niečo viac kilogramov.
Nevedel som sa upokojiť, tak som si sadol do kresla a chvíľu som rozmýšľal o ďalšom postupe. Opäť som zvolil predmočenú guličku a šup na to isté miesto. Za necelé dve hodinky prišla jazda a na konci bol krásny šupináč, ktorý vážil 13kg. Nádhera.
Tak som skúsil zmenu na druhom prúte, dal som tam dve guličky Punky Monkey – samozrejme, predmočené - a doplnil som orezanou popkou. Zvolil som bodové kŕmenie mimo lovného miesta, asi päť guličiek plus pár poliek. Na záber som nemusel dlho čakať. Nestihol som ani zaspať a krásna pomalá jazda. Po záseku som nič necítil, lebo už prešiel cez potopený strom. Sadol som do člna. Po príchode som nič necítil, úplne na tvrdo. Tak som skúsil hrubú silu. Asi po 15 minútach som to chcel odrezať, ale niečo mi hovorilo, že ešte mam skúšať. Nie ako štrikovať. Asi po ďalších desiatich minútach sa niečo povolilo a v tom momente mi udica vystrelila. Skoro som ju nestihol chytiť a hneď začal boj, na ktorý dlho nezabudnem. Dotiahol som pár metrov a po chvíli som mal ďalších 10 preč. Rybe sa vôbec nechcelo hore, ale nakoniec sa to podarilo a zbadal som obrys lysca. Neveril som. Po podobraní som nevedel, či sa mi nesníva, ale štipol som sa do ruky a ono sa to dialo. Po príchode na breh kamarát nechápal a ani ja. Tak šup na váhu.
Ryba mala krásnych 18,40kg - môj nový osobák z miestnej vody. Krásna stavba tela (viď foto).
Ryba aj na brehu v podložke mala ešte čo povedať, nechcel som ju trápiť, tak rýchlo do vody. Nevedeli sme sa vynadívať na tu krásu. Po vyvezení a opakovaní toho istého som už nezaspal. Ráno sa prišlo pozrieť ešte pár menších jedincov do 8kg, ale výprava sa blížila ku koncu. Na záver by som chcel len podotknúť, že kvantita nerozhoduje, ale kvalita áno. Preto niekedy menej je viac, ale treba aj trošku toho rybárskeho šťastia. Preto treba len skúšať a hádam vás budem ešte informovať o tom, ako sa dajú posúvať rybárske hranice.
Autor: Filip Šoka, SPORTS Radical Fishing Team Slovakia